Bratislava 30. mája (TASR) - Zastropovanie dôchodkového veku na Slovensku by malo byť sprevádzané kompenzačnými opatreniami a reformami, ktoré zabezpečia zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP). Ministerstvo financií (MF) SR preto plánuje prísť s návrhom, aby stanovenie dôchodkového veku bolo prepojené so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

Reformy by mali viesť k zvýšeniu produktivity práce, zamestnanosti a pôrodnosti. Potrebná je tiež implementácia premyslenej migračnej politiky. Zavedenie stropu na dôchodkový vek bez kompenzačných opatrení v dôchodkovom systéme totiž bude mať podľa IFP bude mať negatívny vplyv na indikátor dlhodobej udržateľnosti už dnes. "Vzhľadom na to, že stropovanie dôchodkov úzko súvisí s nárastom verejných výdavkov a zároveň sa dá očakávať aj negatívny vplyv na verejný dlh si myslíme, že by prípadný ústavný zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku mal byť prepojený aj s  ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). MF SR preto príde s návrhom, ktorý by mohol byť súčasťou zákona o zastropovaní dôchodkov.

Podľa správy Európskej komisie (EK) bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. Z najmladšej ekonomiky v EÚ, ktorou bola krajina v rokoch 2012 až 2015, sa do roku 2070 zmení podľa predpovedí EK na ôsmu najstaršiu. Výrazne sa zmení aj počet pracujúcich na jedného dôchodcu. EK tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo v súčasnosti je to 3,2 pracujúceho. Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú zvyšovať. Rovnako sa podľa EK bude zvyšovať aj stredná dĺžka života, ktorá u mužov vzrastie zo 73,7 roka na 84,2 roka a u žien z 80,7 na 89,1 roka medzi rokmi 2016 až 2070.

Strop na dôchodkový vek už zaviedli všetky krajiny V4 okrem Slovenska. IFP uviedlo, že v Poľsku sa tak udialo za cenu polovičných dôchodkov a v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti. V Česku a Maďarsku dôchodkový vek prestane rásť, keď dosiahne hranicu 65 rokov, v Poľsku je to 65 rokov u mužov a 60 rokov u žien. "Tieto opatrenia však budú znamenať, že napríklad Poľsko bude mať síce z krajín V4 najnižší dôchodkový vek, ale zároveň nebude výška dôchodku dosahovať ani štvrtinu priemernej mzdy," upozornilo IFP.

Podľa správy EK budú síce na Slovensku výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva v najbližších rokoch klesať, ale tento trend bude pokračovať iba do roku 2034. Počas tohto obdobia klesnú z 8,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2016, na úroveň 7,6 % HDP v roku 2034, a to najmä vďaka dôchodkovej reforme z roku 2012.

Po roku 2034 očakáva komisia aj na Slovensku rast výdavkov citlivých na starnutie o 3 % HDP do roku 2070, čo bude mierne nad priemerom Európskej únie (2,2%). "Bude sa tak diať najmä z dôvodu, že do dôchodku budú v tom čase odchádzať silné populačné ročníky (tzv. Husákove deti), ktoré budú pracovať viac rokov a budú mať vyššie dôchodkové nároky. Nárast výdavkov vďaka demografickým predpokladom a zlepšujúcemu sa trhu práce nie je taký výrazný, ako sa predpokladalo v predchádzajúcej správe spred troch rokov," dodal IFP.