< späť

INEKO: Rozvoju regiónov bráni aj slabá dopravná infrašktruktúra

Ilustračné foto Foto: TASR

Podľa inštitútu Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti.

Bratislava 28. apríla (TASR) - Za hlavné bariéry, ktoré bránia rozvoju regiónov na Slovensku, označili účastníci spoločného seminára Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku SR a inštitútu INEKO vzdelávací systém málo rozvíjajúci zručnosti. Taktiež nedostatočnú dopravnú infraštruktúru, vysoké odvodové zaťaženie pre ľudí s nízkym príjmom, ako aj zložitú administratívu a korupciu pri čerpaní dostupných prostriedkov.

Podľa INEKO, Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Odborníci preto diskutovali o možnostiach, ako znížiť zaostávanie regiónov Slovenska prostredníctvom lepšieho využitia dostupných prostriedkov na znižovanie nezamestnanosti, rozvoj ľudského kapitálu a skvalitnenie dopravnej infraštruktúry. Aj na tieto priority dáva Európska komisia v rokoch 2014-2020 viac ako 15 miliárd eur.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek poukázal na to, že kým Slovensku ako celku sa v posledných rokoch z makroekonomického hľadiska veľmi dobre darilo a dosahovalo jednu z najvyšších mier hospodárskeho rastu v EÚ, niektoré regióny z tohto pozitívneho vývoja neprofitovali tak ako iné. "Vidíme na Slovensku stále veľké medziregionálne rozdiely nielen v hospodárskom raste a HDP na osobu, ale aj v miere nezamestnanosti, vzdelanostnej úrovni či v ohrození chudobou," zdôraznil. Podľa neho je pre Európsku komisiu znižovanie regionálnych rozdielov silnou dlhodobou prioritou, ktorú podporuje najmä cez svoju kohéznu politiku.

"Väčšina prostriedkov, ktoré boli v posledných rokoch vynaložené na riešenie potrieb slovenských regiónov, išli práve z európskych prostriedkov. Inak to nebude ani v rokoch 2014-2020, kedy má Slovensko celkovo k dispozícii až 15,3 miliardy eur. Veľká väčšina z týchto peňazí pôjde na skvalitnenie infraštruktúry, do ľudského kapitálu, zdravotníctva, životného prostredia, inovácií ale aj na riešenie nezamestnanosti či na programy sociálnej inklúzie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska," podotkol Chrenek.

Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin upozornil na nástup nových technológií, ktoré v horizonte 10-15 rokov môžu ohroziť mnoho pracovných miest. "Je otázka, či sa na to pripravujeme, alebo to bude katastrofa," zdôraznil. V rámci príprav podľa neho treba prispôsobiť vzdelávací systém už od materských škôl, aby dokázal lepšie rozvíjať potenciál ľudí. Regiónom by tiež pomáhal podporou sociálnych podnikov, ktoré by nesúťažili s firmami na trhu, či vhodným nastavením investičných stimulov. "Máme pretlak investorov na západnom Slovensku, mnohí sú pripravení presunúť sa na východ, lebo pracovná sila na západe je už veľmi drahá," dodal.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.