Bratislava 13. októbra (TASR) - Banková únia, ktorú momentálne pripravujú najvyšší predstavitelia Európskej únie (EÚ), má niekoľko aspektov, ktoré by nemuseli byť pre Slovensko výhodné. Podľa podpredsedu výboru Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet Jozefa Kollára (SaS) je problém už v prvom pilieri bankovej únie, ktorým má byť integrovaný európsky bankový dohľad.

"Nie je tam doriešené, aké kompetencie zostanú národným dohliadacím autoritám a aké budú prenesené na Európsku centrálnu banku do Frankfurtu," upozornil pre TASR Kollár. Podľa neho by tak mohlo dochádzať k odlevu kapitálu zo slovenských komerčných bánk k ich matkám. Opozičný poslanec sa totiž obáva, že medzinárodné bankové holdingy budú sanovať problémy s likviditou materských spoločností práve prostredníctvom peňazí z dcérsky firiem a tými by mohli byť aj niektoré slovenské banky.

Foto: TASR/Michal Svítok

Prelievanie peňazí zo slovenských bánk do ich materských spoločností vidí ako problém aj predseda poslaneckého klubu opozičnej SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Zároveň varuje pred prílišnou centralizáciou únie na úkor nezávislosti jej členských krajín. "Banková únia by nemala byť bránou k centralizácii EÚ, ktorá by zasahovala do rozpočtovej suverenity a viedla by k daňovým harmonizáciám a ďalším záležitostiam, ktoré by určite Slovensku neprospeli," uviedol pre TASR Kaník.

Ako dodal, ohľadne vytvárania bankovej únie je stále známych len málo faktov. Ak bude takýto stav pokračovať, mohlo by to spôsobiť odchýlenie od pôvodných zámerov smerom k stavu, ktorý by pre Slovensko nebol výhodný. "Dozvedáme sa skôr o zámeroch, ktoré sú vo všeobecnej rovine, ale chýbajú detailnejšie informácie," upozornil Kaník.

Relatívne málo informácií je podľa Kollára stále známych o druhom pilieri bankovej únie, ktorý majú tvoriť takzvané rezolučné fondy. Tie budú poskytovať finančnú pomoc pri systémových zlyhaniach komerčných bánk. Stále však nie je zrejmé, ako budú fondy fungovať, aké budú príspevky do nich a ako sa budú nazbierané finančné zdroje alokovať.

V treťom pilieri bankovej únie má dôjsť k spoločnému poisteniu vkladov v bankách eurozóny. Kollár tu však vidí principiálny problém, pretože pri krachu banky v jednej z krajín by sa náhrady žiadateľom vyplácali zo spoločných poistných príspevkov. Na tie sa v konečnom dôsledku zložia klienti všetkých bánk. "Keď banky zistia, že platia poistné, v praxi potom presne o takúto sumu znížia úrokové sadzby na vklady. Takže v koncovke na to doplatia vkladatelia cez znížené úročenie vkladov," varoval Kollár.