Bratislava 4. decembra (TASR) – Jedna z najväčších výhrad opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) ku zvýšeniu minimálnej mzdy je, že sa síce zvýši zo 435 eur na 480 eur, ale zamestnanec z toho získa v čistom len 29 eur. Zvyšok získa štát, a to 41 eur. Na tlačovej besede v pondelok to povedala poslankyňa SaS Jana Kiššová. Zdôraznila, že štát by nemal zasahovať do mzdovej politiky a odmeňovania vo firmách.

„Zamestnávateľovi stúpnu náklady o 70 eur," tvrdí Kiššová. O sumu, o ktorú sa zvýšia náklady zamestnávateľovi, sa zvýšia aj ceny ľuďom, ktorí budú kupovať ich výrobky a služby, dodala. Dosah zvýšenia minimálnej mzdy na podnikanie sa podľa nej bude viac týkať malých a stredných podnikov, než veľkých firiem. Vláda by mala radšej znížiť daňovo-odvodové zaťaženie, zlacniť zamestnávanie a znížiť byrokratickú záťaž podnikateľov, zdôraznila Kiššová.

Zvyšovanie minimálnej mzdy sa bude týkať najmä nízkokvalifikovanej pracovnej sily. Kiššová pripomenula, že na Slovensku je problém so zamestnávaním takýchto ľudí.

Predseda SaS a europoslanec Richard Sulík si myslí, že vláda zlyháva v zdravotníctve, vzdelávaní, justícii, aj v elektronických službách. "Vláda sa chváli tým, za čo nemôže, že rastie svetová ekonomika," konštatoval. Chaos podľa neho vládne so zavedením 13. a 14. platu a príplatkov za prácu v noci, cez víkend a sviatok. "Nebolo k nim pripomienkové konanie, neboli vyrátané dopady na podnikateľské prostredie, takto sa štát neriadi," kritizoval.

Poslanec liberálov Eugen Jurzyca upozornil, že vláda neplní napríklad sľuby o väčšej konsolidácii verejných financií či o vyrovnávaní regionálnych rozdielov. "Slovensko je aj po 10 rokoch boja Roberta Fica s regionálnymi rozdielmi na tom veľme zle. Máme jedny z najväčších regionálnych rozdielov v Európskej únii," vyhlásil Jurzyca s tým, že rozdiel v kvalite vzdelávania medzi regiónmi Slovenska sa podľa neho ukázal aj v testovaní vedomostí piatakov na základných školách.