< sekcia Ekonomika

J. MARTINKOVÁ: Štát zavádza pri informovaní o arbitrážach

Jana Martinková Foto: Peter Frolo

Podľa advokátky a poradkyne Inštitútu pre zdravotnú politiku Jany Martinkovej je pravda, že Slovensko má ešte malú šancu, aby exekvované prostriedky získalo späť.

Bratislava 3. júna (TASR) - Vyvlastnenie nie je jediný a najracionálnejší spôsob zamedzenia zisku zdravotných poisťovní. Navyše sa nedá očakávať, že prinesie v konečnom dôsledku veľkú úsporu verejných financií.
Povedala to v rozhovore pre TASR advokátka a poradkyňa Inštitútu pre zdravotnú politiku Jana Martinková. Pred Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR je však úloha zmeniť systém zdravotného poistenia na unitárny. Podľa Martinkovej ak sa chce štát v budúcnosti vyhnúť neúspechu v medzinárodných arbitrážach, ktoré mu hrozia, mal by pri výbere poradcu pre vyvlastnenie nájsť renomovanú a nezávislú spoločnosť.

V roku 2009 ste sa zasadzovali proti zisku zdravotných poisťovní. Dnes ste naopak proti vyvlastneniu. Zmenili ste názor?

Nie, ale zisk zdravotných poisťovní a ich vyvlastnenie sú z môjho pohľadu dve vzájomne nepodmienené veličiny. Vyvlastnenie nie je ani jediný a už vôbec nie najracionálnejší spôsob zamedzenia zisku zdravotných poisťovní. Verejnosti je však táto rovnica podsúvaná, aby v čase, keď každý piaty Slovák žije na hranici chudoby a strednú vrstvu likvidujú vyššie dane a odvody, jednoduchšie strávila pre nič za nič vynaložené stovky miliónov.

Prečo pre nič za nič?

Som veľmi skeptická k oficiálnym očakávaniam vo vzťahu k unitárnemu systému na Slovensku. Z viacerých dôvodov. Jeden pramení z toho, že sa na problematiku unitarizácie pozerám ako advokát a vidím riziká tohto procesu do budúcnosti. Nemyslím si, že sú a budú splnené podmienky pre naplnenie podmienok ústavnosti. Hoci to laická verejnosť nerada počuje, absentuje verejný záujem na vyvlastnení, nakoľko legitímny účel, ktorý sa sleduje zásahom do vlastníckych práv akcionárov, je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami ako vyvlastnením. Štát totiž nevyselektoval z dostupných možností pre dosiahnutie cieľa tú, ktorá zaručuje potrebnú rovnováhu medzi vlastníckymi právami akcionárov poisťovní a záujmami štátu. Bez podpory akejkoľvek relevantnej argumentácie sa autoritatívne rozhodol pre tú najdrahšiu, najmenej racionálnejšiu a najrizikovejšiu.

Ako sa teda dá ešte inak riešiť otázka zisku zdravotných poisťovní?

Máme pluralitný systém bez konkurencie, s výraznou, možno až protiústavnou disproporciou prospechu pre jednotlivé subjekty systému, čo je dôsledok neprimeraných ziskov poisťovní. Len zavedením reálnej konkurencie a nákladovej efektívnosti, odhliadnuc od vyššie uvedeného, by sa veľa pozitívneho dosiahlo.

V čom konkrétne?

Ak by zdravotná poisťovňa mala legislatívne možnosti modifikovať výšku svojich vstupov. Napríklad časť poistného by nebola závislá od príjmu poistenca, ale by ju stanovovala samostatne zdravotná poisťovňa v závislosti od typu zvoleného poistného plánu. Inou cestou je citeľne zvyšovať rozsah pokrytia zdravotnej starostlivosti verejným poistením, odlíšila by sa od iných poisťovateľov na základe ceny a vtedy by mala pre pacienta následne aj zmysel racionalizácia prevádzky poisťovne a efektivita nákupu zdravotnej starostlivosti, pretože by sa to odrazilo na atraktívnejšom poistnom. Potom by si poisťovne mohli vykázaný zisk, ktorý by bol v dôsledku konkurencie a koherentných legislatívnych úprav nepomerne výrazne nižší, aj reálne, nielen právne, zaslúžiť.

Ak unitarizácia nie je jediný spôsob, ako zabrániť prelievaniu verejných zdrojov, prečo štát k tomu pristupuje?

Buď kompetentní úradníci nevedia, ako legitímne vytvoriť prostredie, v ktorom by verejné zdroje slúžili svojmu účelu – bezplatnej zdravotnej starostlivosti, alebo tu ide o politicko-ekonomický rozklad väzieb a vplyvov v zdravotníckom sektore a ich obrodu s novými či staronovými hráčmi.

MZ SR počíta, že po zavedení unitárneho systému ušetrí ročne verejným financiám stovky miliónov eur...

I tu vidieť, ako je na proces vyvlastnenia a následných sporov argumentačne nepripravené. Takáto nekompetentná kalkulácia nám len uškodí. Na to nemusí byť človek ekonóm, aby vedel, že ak miesto troch subjektov bude jeden väčší, neznamená to, že stovky miliónov eur, ktoré išli za posledné roky na ich prevádzku, klesnú na nulu. Možno klesnú o 25 - 30 percent. Neočakávam ani, že by štátna poisťovňa hospodárila s rovnakým hospodárskym výsledkom ako súkromné poisťovne, teda so ziskom. Hoci sa Slovensko hrdí statusom právneho štátu, väčšina štátnych funkcionárov a úradníkov nevykonáva svoje funkcie na identickej profesionálnej a etickej úrovni ako vo vyspelejších európskych krajinách a ich motivácia k efektivite je diskutabilná. Škandály pri verejnom obstarávaní v zdravotnom sektore, kde unikajú desiatky až stovky miliónov, a spôsob ich riešenia respektíve neriešenia je tiež jazýčkom na váhach v neprospech unitarizácie.

Teda neočakávate, že jedna štátna poisťovňa nepovedie k výraznej úspore zdrojov?

Nedávne tretie miesto SR v rebríčku korupcie v prieskume Ernst&Young tiež moju skepsu nevyliečilo. Štátny podnik má inú motiváciu ako zisk, takže nemožno očakávať, že sa do zdravotného systému z tohto zdroja vrátia nejaké financie. Doterajším legislatívnym zmenám chýbala komplexnosť a systematickosť, ktorej výsledkom je nielen neprimeraný zisk poisťovní, ale i neprehľadný a neefektívny tok verejných zdrojov. Zmene preto nepomôže ani vyvlastnenie poisťovní, ani zavedenie jedného štátneho gigantu. Navyše, čo možno očakávať od reformy, realizovanej bez predchádzajúcej otvorenej odbornej diskusie, ktorá v našom štáte dlhodobo absentuje. Mediálnu šou politikov pre verejnosť považujem za indiferentnú.

Blíži sa výber právneho a ekonomického poradcu štátu pri vyvlastňovaní zdravotných poisťovní. Niektorí advokáti podmienky výberu navrhnuté ministerstvom spochybňujú ako diskriminačné pre malé firmy...

Podmienka obratu či výška minimálnych dosahovaných odmien nie je neštandardná i keď pravdou je, že o kvalite poskytovaných služieb nič nevypovedá. Považujem ju za menej škodlivú ako napríklad ďalšiu z požiadaviek na poradcu, aby mal v referenciách aspoň jednu zákazku na zastupovanie klienta v medzinárodnej investičnej arbitráži. Pričom stačí aj príprava podkladov pre takúto arbitráž bez ohľadu na výsledok tohto sporu. To znamená, že ministerstvo sa môže uspokojiť aj s miestnym právnym zástupcom z arbitráží, čo je z hľadiska skúseností s priebehom a taktikou v takomto spore nulová skúsenosť, alebo s kanceláriou, ktorá síce arbitráž aspoň raz viedla, ale bez úspechu pre klienta. Treba si tiež uvedomiť, že vyvlastňovacie konanie je len začiatok problémov a od dvoch faktorov závisí, ako sa budú riziká neúspechu SR v sporoch zvyšovať. Od podoby transformačného zákona a od kvality služieb a nezávislosti poradcu v procese vyvlastňovania. Poradca by mal mať komplexnejšie znalosti práve vo väzbe na medzinárodné investičné spory, aby vedel z hľadiska budúcich sporov odhadnúť riziká a podľa toho voliť optimálny právny postup. V opačnom prípade sa môže stať, že individuálny krok poradcu zvolený v tomto procese bude znamenať slabé miesto v budúcej arbitráži.

Jana Martinková
Foto: Peter Frolo
MZ SR prezentovalo, že bude vyžadovať, aby poradcom bola renomovaná a kompetentná spoločnosť s vysokou úrovňou kvality práce. Bývalý minister Ivan Uhliarik namieta, že ide o vyhodené peniaze a štát by to mal zabezpečiť vlastnými odborníkmi.

Požiadavka ministerstva zdravotníctva, aby poradenstvo a audit realizovala renomovaná skúsená spoločnosť, je prezieravá a vysoko zodpovedná, navyše, rovnako dôležitá je aj nezávislosť poradcu. Koľko z vysokých štátnych úradníkov pracovalo napríklad v službách finančnej skupiny Penta nie je tajomstvo. Preto argument exministra Uhliarika považujem za diletantský a populistický. Štát sa chystá k rizikovému právnemu postupu, z ktorého bezpochyby vyplynú právne spory a má to robiť bez pomoci svetových kapacít? To by bol hazard, aký si nemôžeme dovoliť. Navyše, akcionári zdravotných poisťovní by takéto amatérstvo zúročili v arbitráži. Spochybniť renomovaného a nezávislého poradcu bude pre poisťovne oveľa náročnejšie. Avšak podľa kategorizácie požiadaviek navrhovaných ministerstvom som nemala celkom pocit, že nezávislosti poradcu sa prikladá rovnaká váha ako jeho odbornosti. Podcenením tejto podmienky by sme sa vystavili reálnemu riziku, že nezávislosť poradcu pri vyvlastňovaní bude úspešne napadnutá v arbitráži ako jeden z kľúčových argumentov nezákonnosti tohto procesu, čo bude mať fatálny vplyv na výsledok arbitráže.

Aký očakávate priebeh výberu nezávislého poradcu?

Rozhodne mnohé z renomovaných firiem budú mať konflikt záujmov a vedia ho zväčša i detailne ohodnotiť. Nepredpokladám teda, že by ponúkli služby štátu, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami bývalého alebo súčasného klienta. Tým sa okruh potenciálnych relevantných uchádzačov zužuje na minimum. Dúfam, že sa verejný obstarávateľ nebude snažiť v snahe vybrať čo najvyhovujúcejšieho obísť konflikt podhodnotením kritérií nezávislosti. Pokiaľ vybraný poradca bude mať lokálneho konzultanta, ako je zvykom napríklad v medzinárodných arbitrážach, musí byť nezávislý i on.

Nedávno podala strana SaS trestné oznámenie pre sumu minimálne 13 miliónov eur, ktorú Slovensko zaplatilo za právne služby v arbitráži s Achmeou. Naopak, táto spoločnosť vynaložila na právne zastúpenie len 3 milióny eur. Ako to hodnotíte?

Pekné gesto, ale nič viac. V tomto štáte sa veci neriešia, len sa o nich hovorí. Zväčša sa sleduje iný cieľ ako ten, ktorý je verejne prezentovaný. Roky nikomu nevadilo, že sa pri výbere právnych zástupcov v arbitrážach obchádza zákon o verejnom obstarávaní a smernica Európskej únie. Vysoká cena za právne zastúpenie a prehratý spor je už len dôsledok.

V čom Ministerstvo financií (MF) SR podľa vás obchádza zákon?

Neaplikuje na výber právneho zástupcu v arbitráži zákon o verejnom obstarávaní s odôvodnením, že sa nevzťahuje na arbitrážne konanie. Keď ministerstvo takto „nedôsledne“ vykladá zákon a smernice, aký je potom predpoklad, že dôsledne rešpektuje základné princípy verejného obstarávania? Teda princípy rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti. Výnimka, na ktorú sa ministerstvo odvoláva, sa týka výlučne špecifických služieb poskytovaných arbitrami v arbitrážnom konaní, prípadne mediátormi v zmierovacom konaní. Rozhodne sa nevzťahuje na arbitráže ako celok. Je logické, že výber arbitrov, ktorí majú v konaní postavenie sudcov, nemôže podliehať výberu vo verejnom obstarávaní. Ich výber podlieha zmluvným ustanoveniam bilaterálnych dohôd. Do týchto zmluvných práv nemôže iná autorita zasahovať, naopak, musí ich rešpektovať. Advokátske kancelárie poskytujú v arbitrážnom konaní rovnaké právne služby ako v ktoromkoľvek inom súdnom konaní. Tieto služby nie sú ničím špecifické, na rozdiel od služieb rozhodcov. Takéto stanovisko podporuje i Európska komisia, keďže do zákona o verejnom obstarávaní sú implementované aj príslušné smernice EÚ.

O tom ste hovorili v rozhovore pre TASR už v roku 2009. Odvtedy sa nič nezmenilo?

Nie, ani reálne, ani argumentačne. K môjmu názoru sa však pripojili aj iní odborníci a jednoznačne ho potvrdila Európska komisia.

Postup podľa zákona o verejnom obstarávaní by teda zaručil efektivitu?

Formálne iste áno. Verejná kontrola by fungovala lepšie a možno by štát nezastupovali prevažne len tie isté advokátske kancelárie. Teraz sa neúspešní uchádzači zväčša ani nedozvedia dôvody, prečo neuspeli, i keď na to majú zo zákona nárok.

MF SR obhajuje vysoké náklady na advokátov tým, že z celkovo žalovanej sumy istín 1,3 miliardy eur ušetrili takmer 98 percent. Celkové náklady vynaložené na služby spojené so zastupovaním Slovenskej republiky v týchto sporoch predstavovali len 2,9 percenta...

Problém je, že ministerstvo týmto „spriemerovaním arbitráží“ obhajuje len náklady na advokátov v spore s Achmeou v hodnote viac ako 13 miliónov eur. Ide pritom o spor, ktorý má hodnotu 64,7 milióna eur. Je podozrivé, ak nevie obhájiť tieto odmeny samostatne. Na jednej strane MF SR evidentne dúfa, že premrštené náklady na obhajobu v spore, ktorý sa navyše skončil prehrou a exekúciou, sa „stratia“ zohľadnením vyhratej arbitráže v spore so spoločnosťou HICEE o 1 miliardu eur. Na strane druhej, prečo potom MF SR odmietlo ponuku kancelárie, ktorá vyhrala tento spor a ponúkala výhru aj v spore s Achmeou?

Podľa medializovaných informácií z HN v spore s Achmeou štát na začiatku zastupovala advokátska kancelária KŠD Šťovíček a vyplatených jej malo byť 12,3 milióna eur. Potom by však odmena spoločnosti Rowan Legal, ktorá nastúpila na jej miesto, mala byť len necelý milión eur.

Bez ohľadu na výšku tejto odmeny nepovažujem celkom za korektné, aby verejnosť nevedela, koľko z tejto odmeny dostal hlavný právny zástupca a koľko ďalší dvaja pribraní zástupcovia a za aký vysoký podiel práce na danom prípade. Pol roka potom, ako získal mandát KŠD Šťovíček, sa rozšíril tím zástupcov SR o advokátske kancelárie Rowan Legal a Baker Boots. Jediným fakturačným i platobným miestom až do 29. júla 2011, keď prípad prevzal výlučne Rowan Legal, bol KŠD Šťovíček. Preto odmeny aj pre týchto zástupcov plynuli cez faktúry vystavené a uhradené KŠD Šťovíček. Takéto nekonkrétne a nedôsledné informovanie verejnosti o odmenách advokátov v arbitrážach len prispieva k podozreniam z porušovania princípov verejného obstarávania, predovšetkým transparentnosti, priehľadnosti a hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

Premiér Robert Fico v nedeľnej (2. 6.) diskusnej relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12 vyhlásil, že spor SR s Achmeou nie je ukončený. Platí to?

Toto vyhlásenie je podľa mňa určené laickej verejnosti, ale z odborného hľadiska nie je celkom adekvátne. Arbitráž s Achmeou bola právoplatne ukončená, čoho legitímnym výsledkom je i vedené exekučné konanie. Je však pravda, že Slovensko má ešte malú šancu, aby exekvované prostriedky získalo späť, ak sa mu podarí docieliť zrušenie nálezu arbitrážneho tribunálu.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.