Attack on Prime Minister
News in English
Yellenová prevzala funkciu po Benovi Bernankovi, ktorý na čele americkej centrálnej banky stál osem rokov.
Autor TASR
,aktualizované Washington 3. februára (TASR) - Janet Yellenová sa dnes oficiálne stala prvou ženou na čele amerického Federálneho rezervného systému (Fed) v jeho 100-ročnej histórii potom, ako zložila prísahu. Informovala o tom agentúra AP.
Yellenová (67) prevzala funkciu po Benovi Bernankovi, ktorý na čele americkej centrálnej banky stál osem rokov. Jeho funkčné obdobie sa skončilo v piatok 31. januára. Na dnešnej krátkej ceremónii na pôde Fedu sa okrem členov vedenia a ďalších zamestnancov banky zúčastnil aj manžel Yellenovej, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu George Akerloff.
Jej nomináciu oznámil prezident Barack Obama začiatkom októbra minulého roka a začiatkom januára nomináciu Yellenovej schválil Senát amerického Kongresu. Funkčné obdobie trvá štyri roky, čo znamená, že Yellenová by mala stáť na čele Fedu do 3. februára 2018.
Yellenová (67) prevzala funkciu po Benovi Bernankovi, ktorý na čele americkej centrálnej banky stál osem rokov. Jeho funkčné obdobie sa skončilo v piatok 31. januára. Na dnešnej krátkej ceremónii na pôde Fedu sa okrem členov vedenia a ďalších zamestnancov banky zúčastnil aj manžel Yellenovej, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu George Akerloff.
Jej nomináciu oznámil prezident Barack Obama začiatkom októbra minulého roka a začiatkom januára nomináciu Yellenovej schválil Senát amerického Kongresu. Funkčné obdobie trvá štyri roky, čo znamená, že Yellenová by mala stáť na čele Fedu do 3. februára 2018.
Politika lacných peňazí vyčerpala potenciál, hrozí ďalšia kríza
Kým Janet Yellenová začína tlačiť na úrokovú brzdu, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi chce ísť opačným smerom. Zvyšok sveta sa však dostáva na okraj ďalšej krízy. Uvádza to nemecký manager magazin online. Dodáva: "To ukazuje , že logika lacných peňazí sa dostala na hranicu svojich možností".
Tlak znovu rastie. ECB by mala opäť niečo urobiť, zaznieva z finančných trhov, lebo sa znovu priblížilo nebezpečenstvo deflácie. Ceny podľa informácií z konca minulého týždňa v eurozóne medziročne vzrástli len o 0,7 %. Bolo to menej, než sa očakávalo a hlboko pod inflačným zacielením ECB stanoveným na 2 %.
Čo urobí ECB? Zníženie základnej úrokovej sadzby na 0 % by podľa analýzy manager magazinu veľa neprinieslo. Má ECB nakupovať štátne dlhopisy vo veľkom štýle ako Fed, britská či japonská centrálna banka? ECB to nemôže, zakazuje jej to zákon.
Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose koncom januára Draghi hovoril o inej možnosti: Odkúpiť od bánk balíky úverov, ktoré poskytli súkromným osobám a podnikom. Draghi od opatrenia očakáva, že sa uľahčí situácia bánk na juhu Európy a znovu začnú poskytovať úvery.
Návrh sa dá posudzovať aj takto: Pretože vlády eurozóny váhajú s rozhodnutím zmenšiť bankový sektor a otáľajú s odbúravaním obrovských starých dlhov, musí ECB konať na vlastnú päsť. Vyvstáva veľká otázka, či tým môže ECB riešiť problémy, alebo vytvorí nové.
Strach pramení z "dlhovej deflácie". Ide o veľmi čierny scenár. V 30. rokoch minulého storočia ho popísal americký ekonóm Irving Fisher. Podľa neho bola dlhová deflácia hlavnou príčinou veľkej hospodárskej krízy pred 85 rokmi. Obrovské dlhy limitovali priestor pre investície a spotrebiteľské výdavky. Chýbajúci dopyt viedol k prepadu cien. Dlhové bremeno spôsobovalo, že sa výkon ekonomiky neustále znižoval. Išlo o začarovaný kruh. Tomu sa chcú teraz centrálne banky vyhnúť všetkými prostriedkami.
Už po burzových krachoch v roku 2000 a 2001 vypukla deflačná panika, predovšetkým v Spojených štátoch. Fed vtedy pod vedením Alana Greenspana znížil základnú úrokovú sadzbu na 1 % a tri roky s ňou nepohol. Aj ECB v tom čase pozorovala, ako neúprosne rastie suma peňazí v obehu. Dôsledky sú známe: Bublina na trhu s nehnuteľnosťami, rastúce dlhy, rozklad hospodárskej štruktúry s veľkým stavebným sektorom.
A hra sa nezmenila ani po krachu v rokoch 2008/09. Peniaze sa tlačia vo veľkom štýle. Vyvolajú nové bubliny po celom svete, najmä však v rozvíjajúcich sa krajinách. Teraz začínajú praskať. Spomeňme len turbulencie z minulého týždňa: Argentína, Turecko, India. Súvisia predovšetkým so strachom, že Fed, ktorý od 1. februára vedie Janet Yellenová, bude znižovať nákup amerických vládnych dlhopisov.
Kým Janet Yellenová začína tlačiť na úrokovú brzdu, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi chce ísť opačným smerom. Zvyšok sveta sa však dostáva na okraj ďalšej krízy. Uvádza to nemecký manager magazin online. Dodáva: "To ukazuje , že logika lacných peňazí sa dostala na hranicu svojich možností".
Tlak znovu rastie. ECB by mala opäť niečo urobiť, zaznieva z finančných trhov, lebo sa znovu priblížilo nebezpečenstvo deflácie. Ceny podľa informácií z konca minulého týždňa v eurozóne medziročne vzrástli len o 0,7 %. Bolo to menej, než sa očakávalo a hlboko pod inflačným zacielením ECB stanoveným na 2 %.
Čo urobí ECB? Zníženie základnej úrokovej sadzby na 0 % by podľa analýzy manager magazinu veľa neprinieslo. Má ECB nakupovať štátne dlhopisy vo veľkom štýle ako Fed, britská či japonská centrálna banka? ECB to nemôže, zakazuje jej to zákon.
Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose koncom januára Draghi hovoril o inej možnosti: Odkúpiť od bánk balíky úverov, ktoré poskytli súkromným osobám a podnikom. Draghi od opatrenia očakáva, že sa uľahčí situácia bánk na juhu Európy a znovu začnú poskytovať úvery.
Návrh sa dá posudzovať aj takto: Pretože vlády eurozóny váhajú s rozhodnutím zmenšiť bankový sektor a otáľajú s odbúravaním obrovských starých dlhov, musí ECB konať na vlastnú päsť. Vyvstáva veľká otázka, či tým môže ECB riešiť problémy, alebo vytvorí nové.
Strach pramení z "dlhovej deflácie". Ide o veľmi čierny scenár. V 30. rokoch minulého storočia ho popísal americký ekonóm Irving Fisher. Podľa neho bola dlhová deflácia hlavnou príčinou veľkej hospodárskej krízy pred 85 rokmi. Obrovské dlhy limitovali priestor pre investície a spotrebiteľské výdavky. Chýbajúci dopyt viedol k prepadu cien. Dlhové bremeno spôsobovalo, že sa výkon ekonomiky neustále znižoval. Išlo o začarovaný kruh. Tomu sa chcú teraz centrálne banky vyhnúť všetkými prostriedkami.
Už po burzových krachoch v roku 2000 a 2001 vypukla deflačná panika, predovšetkým v Spojených štátoch. Fed vtedy pod vedením Alana Greenspana znížil základnú úrokovú sadzbu na 1 % a tri roky s ňou nepohol. Aj ECB v tom čase pozorovala, ako neúprosne rastie suma peňazí v obehu. Dôsledky sú známe: Bublina na trhu s nehnuteľnosťami, rastúce dlhy, rozklad hospodárskej štruktúry s veľkým stavebným sektorom.
A hra sa nezmenila ani po krachu v rokoch 2008/09. Peniaze sa tlačia vo veľkom štýle. Vyvolajú nové bubliny po celom svete, najmä však v rozvíjajúcich sa krajinách. Teraz začínajú praskať. Spomeňme len turbulencie z minulého týždňa: Argentína, Turecko, India. Súvisia predovšetkým so strachom, že Fed, ktorý od 1. februára vedie Janet Yellenová, bude znižovať nákup amerických vládnych dlhopisov.
