Japonsko, ktoré v minulom roku 2023 zosadilo Nemecko z postu tretej najväčšej ekonomiky sveta, už desaťročia bojuje so slabým rastom a donedávna aj s defláciou.
Autor TASR
Tokio 16. mája (TASR) - Japonská ekonomika v 1. štvrťroku 2024 klesala viac, ako sa čakalo, keďže slabý jen zasiahol výdavky spotrebiteľov a export sa znížil. TASR o tom informuje na základe správ Reuters, AP a AFP.
Podľa predbežných údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil úrad vlády, sa hrubý domáci produkt (HDP) Japonska v prvých troch mesiacoch 2024 znížil o 0,5 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom, keď vykázal nulový rast.
A v medziročnom porovnaní HDP klesol o 2 % po zvýšení o 0,4 % vo 4. štvrťroku.
Analytici pritom očakávali, že japonská ekonomika klesne v 1. štvrťroku medzikvartálne o 0,3 % a medziročne o 1,5 %.
V správe sa ďalej uvádza, že súkromná spotreba, ktorá predstavuje viac ako polovicu výkonu ekonomiky, sa v sledovanom období znížila, už štvrtý kvartál po sebe, a to o 0,7 %. To bol jej najväčší pokles za tri štvrťroky, keďže spotrebitelia pokračovali v obmedzovaní svojich výdavkov pre vysoké životné náklady a pomalý rast miezd.
Kapitálové výdavky sa v 1. štvrťroku znížili o 0,8 %. Zahraničný obchod bol tiež brzdou ekonomiky, keďže export klesol o 5 %, čo bolo viac ako import, ktorý sa znížil o 3,4 %. Na druhej strane vládne výdavky vzrástli o 0,2 %.
Japonsko, ktoré v minulom roku 2023 zosadilo Nemecko z postu tretej najväčšej ekonomiky sveta, už desaťročia bojuje so slabým rastom a donedávna aj s defláciou.
Inflácia však v uplynulých mesiacoch stúpala, čo umožnilo centrálnej banke (Bank of Japan, BoJ) v marci prvýkrát za 17 rokov zvýšiť úrokové sadzby. V apríli ponechala BoJ svoje sadzby nezmenené.
Mimoriadne uvoľnená menová politika BoJ predstavovala extrém v porovnaní s inými centrálnymi bankami, ktoré tlačili úrokové sadzby nahor v rámci boja proti prudkému nárastu inflácie.
Tento veľký rozdiel prispel k tlaku na jen, ktorý v predchádzajúcich týždňoch dosiahol najnižšie úrovne za tri desaťročia voči doláru.
Slabší jen je dobrý pre japonských exportérov a zahraničných návštevníkov, ale predražuje dovoz a zvyšuje náklady domácností.
Podľa predbežných údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil úrad vlády, sa hrubý domáci produkt (HDP) Japonska v prvých troch mesiacoch 2024 znížil o 0,5 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom, keď vykázal nulový rast.
A v medziročnom porovnaní HDP klesol o 2 % po zvýšení o 0,4 % vo 4. štvrťroku.
Analytici pritom očakávali, že japonská ekonomika klesne v 1. štvrťroku medzikvartálne o 0,3 % a medziročne o 1,5 %.
V správe sa ďalej uvádza, že súkromná spotreba, ktorá predstavuje viac ako polovicu výkonu ekonomiky, sa v sledovanom období znížila, už štvrtý kvartál po sebe, a to o 0,7 %. To bol jej najväčší pokles za tri štvrťroky, keďže spotrebitelia pokračovali v obmedzovaní svojich výdavkov pre vysoké životné náklady a pomalý rast miezd.
Kapitálové výdavky sa v 1. štvrťroku znížili o 0,8 %. Zahraničný obchod bol tiež brzdou ekonomiky, keďže export klesol o 5 %, čo bolo viac ako import, ktorý sa znížil o 3,4 %. Na druhej strane vládne výdavky vzrástli o 0,2 %.
Japonsko, ktoré v minulom roku 2023 zosadilo Nemecko z postu tretej najväčšej ekonomiky sveta, už desaťročia bojuje so slabým rastom a donedávna aj s defláciou.
Inflácia však v uplynulých mesiacoch stúpala, čo umožnilo centrálnej banke (Bank of Japan, BoJ) v marci prvýkrát za 17 rokov zvýšiť úrokové sadzby. V apríli ponechala BoJ svoje sadzby nezmenené.
Mimoriadne uvoľnená menová politika BoJ predstavovala extrém v porovnaní s inými centrálnymi bankami, ktoré tlačili úrokové sadzby nahor v rámci boja proti prudkému nárastu inflácie.
Tento veľký rozdiel prispel k tlaku na jen, ktorý v predchádzajúcich týždňoch dosiahol najnižšie úrovne za tri desaťročia voči doláru.
Slabší jen je dobrý pre japonských exportérov a zahraničných návštevníkov, ale predražuje dovoz a zvyšuje náklady domácností.