< sekcia Ekonomika

Nachtmannová: Budúcu pracovnú silu treba pripraviť na nové povolania

Mgr. Oľga Nachtmannová, PhD. Foto: Ministerstvo školstva

Najväčší rozdiel medzi ponukou a dopytom na trhu je podľa Nachtmannovej v poľnohospodárstve, kde je dopyt po absolventoch 3-násobne vyšší ako ponuka

Bratislava 27. júna (TASR) – Je dôležité, aby vzdelávacie inštitúcie spolu so zamestnávateľmi hľadali cesty, ako predpovedať vývoj zručností na trhu práce a pripraviť budúcu pracovnú silu na nové povolania, odvetvia, ktoré vzniknú ako výsledok revolúcie Priemysel 4.0 a s ňou spojenou digitalizáciou a automatizáciou. Povedala to vo štvrtok počas výročnej konferencie Európskej asociácie inštitúcií pre odborné vzdelávanie štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MVVaŠ) SR Oľga Nachtmannová s tým, že by to malo ovplyvniť systém vzdelávania.

Zároveň poukázala na to, že SR pritiahla investície v automobilovom priemysle a vývoj v tomto odvetví kladie dôraz na vysokokvalifikovanú pracovnú silu. "Zvýšený dopyt po pracovnej sile zdôrazňuje dôležitosť porovnávať zručnosti a kladie otázku, ako zabezpečiť, aby sa budúci dopyt po nej mohol uspokojiť s budúcou ponukou na trhu práce," uviedla.

Podľa nej sa disparity na pracovnom trhu týkajú aj prekvalifikovanosti. "Najväčší rozdiel medzi ponukou a dopytom na trhu je v poľnohospodárstve, kde je dopyt po absolventoch 3-násobne vyšší ako ponuka," konštatovala štátna tajomníčka. Zdôraznila, že rezort podporuje iniciatívu Európskej komisie v budovaní centier excelentného odborného vzdelávania a prípravy, možnosti rekvalifikácie v rámci celoživotného vzdelávania.

Člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Andrej Hutta pre TASR povedal, že dávno neplatí o technických povolaniach, že sú tzv. špinavé. "Práca s novou technológiou otvára možnosti," povedal. Rozdiel medzi krajinami strednej a západnej Európy v odbornom vzdelávaní vidí v tom, že v západnej Európe sú do neho viac zapojení zamestnávatelia. Oni sú nositeľmi výroby a vedia prenášať jej postupy na mladých ľudí, preto je podľa neho treba podporiť duálne vzdelávanie. Spomenul aj príklad tzv. duálnej školy v Rakúsku pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde s nimi dva roky intenzívne pracujú.

Nemecko už nie je tou krajinou, ako bolo pred 25 až 30 rokmi, situácia je taká, že čoraz viac ľudí ide študovať na gymnázium a potom na vysokú školu a nie je až taký veľký záujem o odborné vzdelávanie, uviedol pre TASR podpredseda tejto asociácie Nemec Bernhard Beckmann. Aj v Nemecku je nedostatok mládeže, ktorá sa orientuje na odborné vzdelávanie. V priemysle podľa neho chýbajú napríklad mechatronici či priemyselní technici. "Je dôležité ponúknuť technické vzdelávanie ukončené maturitou," zdôraznil s tým, že to zvyšuje záujem mladých o takéto štúdium.

Systém duálneho vzdelávania sa začal na Slovensku budovať pred niekoľkými rokmi a je výhodný pre učňov, ktorí sa do neho zapojili, aj pre ekonomiku, uviedol na konferencii nemecký veľvyslanec na Slovensku Joachim Bleicker s tým, že v jeho domovskej krajine má odborné vzdelávanie dlhú tradíciu. Rovnako ako ďalší účastníci odborného podujatia však pripomenul, že treba zlepšiť imidž odborného vzdelávania medzi verejnosťou.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.