Uviedol tak v reakcii na obvinenia v súvislosti s podaním trestného oznámenia pre nečinnosť v prípade úhrady za vydobytý nerast.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR) - Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík a bývalý štátny tajomník Karol Galek (obidvaja SaS) sa vlastnými tvrdeniami sami usvedčili z nečinnosti. V reakcii na pondelkovú tlačovú konferenciu opozičnej SaS a obvinenia v súvislosti s podaním trestného oznámenia pre nečinnosť v prípade úhrady za vydobytý nerast to vyhlásil dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pod ich vedením podľa neho už od jesene 2020 na základe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) vedelo, že v dôsledku rozporov v znení Banského zákona a príslušného nariadenia vlády sú nejasnosti vo vyrubení poplatkov za ťažbu zlata a striebra.
"Napriek týmto neriešeným legislatívnym nejasnostiam až v auguste 2022, teda tesne pred ich odchodom z ministerstva a SaS z vlády, ich nominant a funkcionár SaS Bohumír Zvrškovec na čele Hlavného banského úradu spätne vyrubil poplatky vo výške zhruba 1,7 milióna eur. Za tento krok spoločnosť Slovenská banská podala okamžite žalobu na štát a táto žaloba je stále predmetom súdneho konania," upozornil Hirman.
"Ak súd uzná z dôvodu nejasného výkladu legislatívy právo Slovenskej banskej a neuzná úhrady vyrubené pánom Zvrškovcom, nominantom strany SaS, Slovensko ešte len o milióny príde," doplnil minister.
Problém spočíva v rôznych legislatívnych výkladoch, teda či sa ťaží nerast, ktorý možno použiť na výrobu kovov alebo priamo rudy zlata a striebra. "O tomto probléme mali vedomosť exminister Sulík a bývalý štátny tajomník Galek prakticky nielen od nástupu do svojej funkcie, ale ako sami upozornili na svojej dnešnej tlačovej besede, už od augusta 2018 a napriek tomu za 2,5 roka vo funkciách s tým nič neurobili," zdôraznil Hirman.
Ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením má pripravený návrh na zmenu nariadenia vlády o úhrade za vydobyté nerasty, ktorý presne rozlišuje nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy s výnimkou zlata a striebra a nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy vrátane zlata a striebra.
Zároveň upozornil, že bývalým vedením spomínaná pripravená novela Banského zákona bola vypracovaná externým prostredím, a to bez prizvania príslušných baníckych či legislatívnych odborníkov, čo sa premietlo do množstva pripomienok, ktoré k uvedenému návrhu ministerstvo dostalo už v úvodnej fáze. Množstvo nedostatkov bránilo návrh spracovať už vo vnútornom pripomienkovom konaní.
"Aj v tomto prípade Sulík s Galekom kritizujú MH SR pod mojím vedením, a to opakovane za to, čo sami neurobili a zanedbali. Navyše, zanechali neprehľadnú právnu situáciu, kvôli ktorej zneisťujú podnikateľský sektor, ale aj štátne inštitúcie. Nech si každý urobí svoj názor, čo sa na ministerstve hospodárstva podarilo za posledný polrok, a čo sa podarilo pánom zo strany SaS za dva a pol roka nečinnosti," dodal Hirman.
Opozičná SaS má podozrenie, že zo strany štátnej banskej správy dochádzalo k dlhodobému prehliadaniu nezákonného konania firmy, ktorá prevádzkuje baňu v Hodruši. Tá podľa nich minimálne 20 rokov odvádzala štátu nesprávnu sadzbu zo svojej ťažby, namiesto 5 % iba 0,1 %. Strana preto podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, a to na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Z nečinnosti v tejto veci obvinili aj súčasné vedenie ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR pod ich vedením podľa neho už od jesene 2020 na základe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) vedelo, že v dôsledku rozporov v znení Banského zákona a príslušného nariadenia vlády sú nejasnosti vo vyrubení poplatkov za ťažbu zlata a striebra.
"Napriek týmto neriešeným legislatívnym nejasnostiam až v auguste 2022, teda tesne pred ich odchodom z ministerstva a SaS z vlády, ich nominant a funkcionár SaS Bohumír Zvrškovec na čele Hlavného banského úradu spätne vyrubil poplatky vo výške zhruba 1,7 milióna eur. Za tento krok spoločnosť Slovenská banská podala okamžite žalobu na štát a táto žaloba je stále predmetom súdneho konania," upozornil Hirman.
"Ak súd uzná z dôvodu nejasného výkladu legislatívy právo Slovenskej banskej a neuzná úhrady vyrubené pánom Zvrškovcom, nominantom strany SaS, Slovensko ešte len o milióny príde," doplnil minister.
Problém spočíva v rôznych legislatívnych výkladoch, teda či sa ťaží nerast, ktorý možno použiť na výrobu kovov alebo priamo rudy zlata a striebra. "O tomto probléme mali vedomosť exminister Sulík a bývalý štátny tajomník Galek prakticky nielen od nástupu do svojej funkcie, ale ako sami upozornili na svojej dnešnej tlačovej besede, už od augusta 2018 a napriek tomu za 2,5 roka vo funkciách s tým nič neurobili," zdôraznil Hirman.
Ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením má pripravený návrh na zmenu nariadenia vlády o úhrade za vydobyté nerasty, ktorý presne rozlišuje nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy s výnimkou zlata a striebra a nerasty, z ktorých možno vyrábať priemyselné kovy vrátane zlata a striebra.
Zároveň upozornil, že bývalým vedením spomínaná pripravená novela Banského zákona bola vypracovaná externým prostredím, a to bez prizvania príslušných baníckych či legislatívnych odborníkov, čo sa premietlo do množstva pripomienok, ktoré k uvedenému návrhu ministerstvo dostalo už v úvodnej fáze. Množstvo nedostatkov bránilo návrh spracovať už vo vnútornom pripomienkovom konaní.
"Aj v tomto prípade Sulík s Galekom kritizujú MH SR pod mojím vedením, a to opakovane za to, čo sami neurobili a zanedbali. Navyše, zanechali neprehľadnú právnu situáciu, kvôli ktorej zneisťujú podnikateľský sektor, ale aj štátne inštitúcie. Nech si každý urobí svoj názor, čo sa na ministerstve hospodárstva podarilo za posledný polrok, a čo sa podarilo pánom zo strany SaS za dva a pol roka nečinnosti," dodal Hirman.
Opozičná SaS má podozrenie, že zo strany štátnej banskej správy dochádzalo k dlhodobému prehliadaniu nezákonného konania firmy, ktorá prevádzkuje baňu v Hodruši. Tá podľa nich minimálne 20 rokov odvádzala štátu nesprávnu sadzbu zo svojej ťažby, namiesto 5 % iba 0,1 %. Strana preto podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, a to na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Z nečinnosti v tejto veci obvinili aj súčasné vedenie ministerstva hospodárstva.