Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ministerstvo financií (MF) SR preto pripravuje legislatívnu zmenu, ktorá to napraví.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) - V súčasnosti na Slovensku platné výdavkové limity nie sú v súlade s novými európskymi rozpočtovými pravidlami. Ministerstvo financií (MF) SR preto pripravuje legislatívnu zmenu, ktorá to napraví. Presadiť ju chce čo najskôr podľa toho, ako to dovolí rokovanie parlamentu, avizoval po stredajšom rokovaní vlády šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
"My sme jasne povedali, že rešpektujeme požiadavku na výdavkové limity, ale musíme to upraviť tak, aby to korešpondovalo s tými novými fiškálnymi pravidlami. Robíme na tom a predložíme úpravu do Národnej rady tak, aby bola prijatá čo najskôr," zdôraznil. Aktuálny spor o výdavkové limity by podľa ministra nemal ohroziť ani plnenie plánu obnovy, kde sú jedným z míľnikov, ku ktorým sa SR zaviazala.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) od schválenia rozpočtu na tento rok vlani v decembri upozorňuje, že nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Ministerstvo financií v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období vo februári 2023.
Dokazuje to podľa Kamenického aj aktuálna právna analýza, ktorú si rezort financií nechal vypracovať. "Podľa našej právnej analýzy vyšlo, že keď je nová vláda, musia byť schválené nové výdavkové limity. My to dáme do poriadku a dáme to do súladu so všetkým, čo sa od nás očakáva," podčiarkol.
Zmeniť by sa malo aj rozdelenie právomocí medzi ministerstvom a RRZ pri tvorbe týchto limitov. "My si myslíme, že exekutívnu právomoc má mať ministerstvo financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nemôže RRZ riadiť slovenské financie. Ona je najskôr na to, aby kontrolovala, či sa tie limity dodržiavajú," argumentoval Kamenický.
Zároveň upozornil, že podľa nových fiškálnych pravidiel, ktoré sa dohodli na európskej úrovni, bude Slovenská republika pravdepodobne krajinou s najvyššou mierou požadovanej konsolidácie. Dôvodom je podľa ministra situácia vo verejných financiách, ktorú zanechala predchádzajúca vláda.
"Pre Slovensko to podľa aktuálnych prepočtov znamená konsolidáciu na úrovni asi 1,05 %. Malo by to prebiehať skoro cez dve volebné obdobia, čiže ďalších sedem rokov. Toto je situácia, do ktorej nás dostala bývalá vláda. Bavíme sa o 1,5 miliarde eur, ktorú som už avizoval, že budeme musieť konsolidovať," priblížil Kamenický. Na konkrétnych opatreniach pre budúci rok už rezort financií podľa neho pracuje, ale vo februári je ešte predčasné o nich hovoriť. Prerokovať ich bude musieť aj koaličná rada.
"My sme jasne povedali, že rešpektujeme požiadavku na výdavkové limity, ale musíme to upraviť tak, aby to korešpondovalo s tými novými fiškálnymi pravidlami. Robíme na tom a predložíme úpravu do Národnej rady tak, aby bola prijatá čo najskôr," zdôraznil. Aktuálny spor o výdavkové limity by podľa ministra nemal ohroziť ani plnenie plánu obnovy, kde sú jedným z míľnikov, ku ktorým sa SR zaviazala.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) od schválenia rozpočtu na tento rok vlani v decembri upozorňuje, že nie je zostavený v súlade s výdavkovými limitmi. Ministerstvo financií v tejto súvislosti argumentuje, že pre novú vládu neplatia pôvodné limity, ktoré schválil parlament ešte v minulom volebnom období vo februári 2023.
Dokazuje to podľa Kamenického aj aktuálna právna analýza, ktorú si rezort financií nechal vypracovať. "Podľa našej právnej analýzy vyšlo, že keď je nová vláda, musia byť schválené nové výdavkové limity. My to dáme do poriadku a dáme to do súladu so všetkým, čo sa od nás očakáva," podčiarkol.
Zmeniť by sa malo aj rozdelenie právomocí medzi ministerstvom a RRZ pri tvorbe týchto limitov. "My si myslíme, že exekutívnu právomoc má mať ministerstvo financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nemôže RRZ riadiť slovenské financie. Ona je najskôr na to, aby kontrolovala, či sa tie limity dodržiavajú," argumentoval Kamenický.
Zároveň upozornil, že podľa nových fiškálnych pravidiel, ktoré sa dohodli na európskej úrovni, bude Slovenská republika pravdepodobne krajinou s najvyššou mierou požadovanej konsolidácie. Dôvodom je podľa ministra situácia vo verejných financiách, ktorú zanechala predchádzajúca vláda.
"Pre Slovensko to podľa aktuálnych prepočtov znamená konsolidáciu na úrovni asi 1,05 %. Malo by to prebiehať skoro cez dve volebné obdobia, čiže ďalších sedem rokov. Toto je situácia, do ktorej nás dostala bývalá vláda. Bavíme sa o 1,5 miliarde eur, ktorú som už avizoval, že budeme musieť konsolidovať," priblížil Kamenický. Na konkrétnych opatreniach pre budúci rok už rezort financií podľa neho pracuje, ale vo februári je ešte predčasné o nich hovoriť. Prerokovať ich bude musieť aj koaličná rada.
