Bratislava 21. februára (TASR) - Mimoriadnu bankovú daň uvalenú na slovenské finančné inštitúcie, ktorú na návrh vlády schválili koaliční poslanci parlamentu v závere minulého roka, by mala vláda prehodnotiť. Vyzvalo ju k tomu opozičné KDH s tým, aby si osvojila jeho návrh na alternatívne opatrenie dočasného zdanenia čistej úrokovej marže bánk. Získané prostriedky by sa pritom mali dôsledne využívať na ozdravovanie verejných financií.

"Európska centrálna banka (ECB) upozornila Slovensko, že ak uplatníme túto daň, sťaží to slovenským bankám vytváranie dodatočných kapitálových rezerv, keďže ich nerozdelené zisky klesnú, a tým sa zníži ich odolnosť voči hospodárskym otrasom. To by malo negatívne dosahy na celé hospodárstvo, lebo by sa obmedzila schopnosť bánk poskytovať úvery," upozornil poslanec Národnej rady (NR) SR Jozef Hajko (KDH).

Pripomenul, že aj po skúsenostiach z Talianska, kde vláda na jeseň 2023 vzala do úvahy aj odporúčania ECB, prišlo KDH v závere roka s alternatívnym opatrením. Mimoriadne zdanenie by malo byť zamerané na čistú úrokovú maržu bánk, teda na rozdiel medzi sadzbami z úverov a vkladov. "Motiváciou bolo, že čisté úrokové výnosy rástli na Slovensku rýchlejšie ako v mnohých ďalších štátoch Európskej únie," priblížil Hajko.

Takýmto spôsobom by boli podľa neho banky motivované znižovať úrokovú maržu, teda aby zvyšovali sadzby na vkladoch a naopak tlmili úroky na úveroch. "To by akceptoval podnikový sektor a malo by to dosah i na bežných občanov, lebo by vznikol tlak na zvyšovanie úročenia ich vkladov v bankách. Tieto opatrenia by firemnú sféru i obyvateľov zasiahli najmenej," doplnil opozičný poslanec.

Rada guvernérov ECB prijala minulý týždeň z vlastnej iniciatívy stanovisko k osobitnému odvodu, ktorý od tohto roka platia úverové inštitúcie na Slovensku. ECB zastáva názor, že prijatý zákon mala sprevádzať dôkladná analýza možných negatívnych dôsledkov pre bankový sektor s cieľom posúdiť, či predstavuje riziko pre finančnú stabilitu, a najmä jeho potenciál narušiť odolnosť bankového sektora a spôsobiť narušenie trhu.

Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii upozornilo, že ECB vo svojom stanovisku k mimoriadnemu zdaneniu bánk na Slovensku vyjadrila svoj názor na danú problematiku. Z jeho obsahu však pre Slovenskú republiku ani samotné MF SR nevyplývajú žiadne odporúčania, ani výzvy na úpravu či zmenu. ECB tiež nekonštatuje porušenie pravidiel a už vôbec nie zákona.

Východiská zavedenia bankovej dane, z ktorých vychádzalo MF SR na základe prepočtov Inštitútu finančnej politiky (IFP), poukazujú podľa rezortu na to, že banková daň neohrozuje stabilitu finančných inštitúcií na Slovensku. Ziskovosť bankového sektora sa prakticky dostane z historického maxima na rekordnú úroveň z roka 2022.