Attack on Prime Minister
News in English
Zástupcovia odborov, miest a obcí mali pripomienky k novele zákona.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Sociálni partneri sa dnes nedohodli na znení novely zákona o kolektívnom vyjednávaní. S materiálom nesúhlasili predstavitelia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Zástupcovia odborov, miest a obcí mali pripomienky.
Podľa ministra sociálnych vecí Jána Richtera však treba rešpektovať aj to, že sa nenašla zhoda. "Postavenia a záujmy jednotlivých predstaviteľov sú diametrálne odlišné," povedal dnes v Bratislave na tlačovej konferencii po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR Richter.
Podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska môže byť navrhovaná novela protiústavná. Predstavitelia únie pritom v prípade jej prijatia uvažujú v tejto súvislosti o podaní na Ústavný súd (ÚS) SR. Materiál totiž navrhuje, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa stali záväzné aj pre ďalších zamestnávateľov v danom odvetví, ktorí so zmluvou nesúhlasia. "Táto novela prináša aj rad ekonomických problémov. Má v sebe potenciál zvyšovať náklady pre firmy, a to považujeme v dnešnej dobe za zlé," upozornil Jusko.
Podľa neho všetci sociálni partneri konštatovali, že by bolo vhodné vytvoriť komisiu, ktorá by posúdila všetky aspekty zákona a pripravila by úpravu zodpovedajúcu súčasnosti a ekonomickej situácii. Základ zákona je totiž z roku 1991 a problematických oblastí je veľké množstvo. "Nie sú dobre definovaní účastníci kolektívneho vyjednávania, čo je to štrajk a mnoho iných problémov," vyhlásil Jusko.
Zvýšenie nákladov ovplyvní firmy, či budú podnikať na Slovensku
S názorom, že je novela nebezpečná pre firmy, ktoré sa nachádzajú v ťažkej finančnej situácii, súhlasil aj prezident AZZZ Rastislav Machunka. V prípade rozšírenia kolektívnej zmluvy aj na ich pracovníkov sa im totiž môžu zvýšiť náklady, čo môže ovplyvniť rozhodnutie firiem podnikať na Slovensku. Obzvlášť, ak ide o spoločnosti, ktoré sa usídlili v SR pre nízke náklady na pracovnú silu. "Nebudú nikoho zamestnávať, nezaplatia žiadne dane a budú túto investíciu realizovať niekde inde," zdôraznil Machunka.
Šéf rezortu práce však trvá na tom, že zákon je potrebný. Ako dodal, do rokovania o novele vstúpili okrem predstaviteľov tripartity aj členovia bipartity, priemyselné, ako aj odborové zväzy, ktoré materiál posunuli dopredu. "Mojou ambíciou bolo dospieť k tomu, aby ten zákon bol priechodný nielen politicky, čo je logické, ale aby zohľadňoval aj isté ekonomické súčasné postavenie viacerých firiem," konštatoval Richter. Ako dodal, výsledný materiál je kompromisom aj napriek tomu, že sa nenašla absolútna zhoda.
Podľa ministra sociálnych vecí Jána Richtera však treba rešpektovať aj to, že sa nenašla zhoda. "Postavenia a záujmy jednotlivých predstaviteľov sú diametrálne odlišné," povedal dnes v Bratislave na tlačovej konferencii po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) SR Richter.
Podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska môže byť navrhovaná novela protiústavná. Predstavitelia únie pritom v prípade jej prijatia uvažujú v tejto súvislosti o podaní na Ústavný súd (ÚS) SR. Materiál totiž navrhuje, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa stali záväzné aj pre ďalších zamestnávateľov v danom odvetví, ktorí so zmluvou nesúhlasia. "Táto novela prináša aj rad ekonomických problémov. Má v sebe potenciál zvyšovať náklady pre firmy, a to považujeme v dnešnej dobe za zlé," upozornil Jusko.
Podľa neho všetci sociálni partneri konštatovali, že by bolo vhodné vytvoriť komisiu, ktorá by posúdila všetky aspekty zákona a pripravila by úpravu zodpovedajúcu súčasnosti a ekonomickej situácii. Základ zákona je totiž z roku 1991 a problematických oblastí je veľké množstvo. "Nie sú dobre definovaní účastníci kolektívneho vyjednávania, čo je to štrajk a mnoho iných problémov," vyhlásil Jusko.
Zvýšenie nákladov ovplyvní firmy, či budú podnikať na Slovensku
S názorom, že je novela nebezpečná pre firmy, ktoré sa nachádzajú v ťažkej finančnej situácii, súhlasil aj prezident AZZZ Rastislav Machunka. V prípade rozšírenia kolektívnej zmluvy aj na ich pracovníkov sa im totiž môžu zvýšiť náklady, čo môže ovplyvniť rozhodnutie firiem podnikať na Slovensku. Obzvlášť, ak ide o spoločnosti, ktoré sa usídlili v SR pre nízke náklady na pracovnú silu. "Nebudú nikoho zamestnávať, nezaplatia žiadne dane a budú túto investíciu realizovať niekde inde," zdôraznil Machunka.
Šéf rezortu práce však trvá na tom, že zákon je potrebný. Ako dodal, do rokovania o novele vstúpili okrem predstaviteľov tripartity aj členovia bipartity, priemyselné, ako aj odborové zväzy, ktoré materiál posunuli dopredu. "Mojou ambíciou bolo dospieť k tomu, aby ten zákon bol priechodný nielen politicky, čo je logické, ale aby zohľadňoval aj isté ekonomické súčasné postavenie viacerých firiem," konštatoval Richter. Ako dodal, výsledný materiál je kompromisom aj napriek tomu, že sa nenašla absolútna zhoda.
