Brusel 27. júla (TASR) - Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok sa v rámci svojej funkcie zúčastnil na desiatkach summitov EÚ a eurozóny. V pozícii štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a Splnomocnenca vlády bude koordinovať predsedníctvo SR v Rade Európskej únie a v Bruseli zastupovať SR v Rade EÚ pre všeobecné záležitosti, ktorá pripravuje vrcholné schôdze lídrov EÚ.

Slovenský diplomat sa netají názorom, že obdobie, ktoré za 6 rokov prežil v Bruseli možno opísať pojmom "od krízy ku kríze". V roku 2009, po jeho nástupe do funkcie, doznievala inštitucionálna kríza spojená s Lisabonskou zmluvou. O rok neskôr vypukla finančná kríza v eurozóne, vlani sa dramaticky zhoršili vzťahy EÚ s Ruskom kvôli Ukrajine a tento rok je poznačený imigrantskou krízou.

"Keď sa bude s odstupom času hodnotiť toto obdobie, zrejme bude vnímané ako jedno z najdynamickejších z doterajšej histórie únie," skonštatoval diplomat. Spresnil však, že hĺbka a povaha krízy v eurozóne sa odlišovala od ostatných kríz, ktorými únia prešla vrátane sporov okolo ratifikácie Lisabonskej zmluvy.

Kríza v eurozóne podľa Korčoka našla Európanov nepripravených. Systémová kríza v rokoch 2010-12 ohrozovala samotnú existenciu eurozóny, aj preto boli na záchranu použité bezprecedentné opatrenia, ako je tvorba eurovalu a sprísnenie kritérií Paktu rastu a stability. Aj napriek tomu podľa neho sa nedá povedať, že boli odstránené všetky konštrukčné nedostatky, ktoré boli pri zrode eura.

"Vidíme to dnes, keď sa vrátil problém okolo Grécka. Je to vážny problém, ale neohrozuje eurozónu ako celok, čo sme videli v roku 2010, keď Grécko bolo spúšťačom dlhovej krízy, šíriacej sa naprieč Európou. Dnes je to izolovaný problém Grécka. Aj preto, čo všetko sa už urobilo," skonštatoval.

Tlak krízy podľa Korčoka naučil európskych lídrov jednať rýchlo, pod tlakom finančných trhov.



"Ocitli sme sa zoči-voči externému faktoru. Lídri museli konať rýchlo, čo bolo testované zvonku finančnými trhmi," opísal.

Pred finančnou krízou sa v Európe skloňovala skratka PIGS (PIIGS), čo bol odkaz na menej disciplinované krajiny vo vzťahu k verejným financiám - Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko, respektíve Írsko. Tento termín sa stratil, uvedené krajiny prijali program úsporných opatrení, vďaka nástrojom ako euroval ozdravili a skonsolidovali svoj bankový systém a boli schopné sa vrátiť na finančné trhy.

"Ja by som to dnes nazval druhá grécka kríza. Tú prvú sme dostali pod kontrolu, keď Grécko začalo, až do nástupu súčasnej vlády, plniť program, na ktorý bola naviazaná aj finančná pomoc. Druhá grécka kríza ukazuje na oveľa hlbší štrukturálny problém krajiny ako bol v prípade Portugalska, Írska, Talianska či Španielska," dodal Korčok. To, že krajiny PIGS, a neskôr aj Cyprus, v problémovej situácii dokázali prijať rozhodujúce kroky znamená, že je neoprávnená kritika, ktorá zaznieva z mnohých kútov Európy a z Grécka, že dohodnutý program iba prehlbuje problémy.

V politickej rovine Korčok zdôraznil, že v posledných rokoch sa EÚ zmenila vo svojom vnútri keď vďaka Lisabonskej zmluve došlo k nárastu vplyvu a politickej váhy Európskeho parlamentu.

Z hľadiska zahraničnej politiky došlo k najväčšiemu posunu v tom, že voči Rusku, krajine, s ktorou EÚ chcela mať otvorené a priateľské vzťahy, bola nakoniec nútená prijať režim sankcií.

"Z Ruska sa stal partner, ktorý sa začal správať pokiaľ ide o Ukrajinu spôsobom, ktorý je neprijateľný" priznal Korčok.

Dodal, že jedným zo základných nástrojov, na ktorom chcela EÚ budovať partnerstvo s Ruskom bol modernizačný projekt. Ako sa však ukázalo, Rusko takúto povahu partnerstva neprijalo a správalo sa spôsobom - vrátane porušovania medzinárodného práva - ktorý úniu nútil zaviesť sankcie. To všetko ešte pred piatimi rokmi bolo nepredstaviteľné.

"Musíme mať v EÚ strategickú diskusiu o tom, aké vzťahy s Ruskom chceme mať. Potrebujeme politickú debatu, aby sme boli silným, jednotným a rešpektovaným partnerom," zhodnotil situáciu Korčok.

Podľa veľvyslanca SR v EÚ je z pohľadu našej krajiny dobré, že sme boli pri tom, keď sa prijímali a tvorili všetky dôležité rozhodnutia.

"Slovensko prešlo touto neľahkou situáciou už ako právoplatný člen EÚ, eurozóny a Schengenu. Dozrievame, dozrieva náš pohľad na EÚ. Považujem to za obdobie, ktoré bolo náročné a tiež dôležité, aby sme spoznali úniu zvnútra," povedal záverom Korčok.