Bratislava 23. októbra (TASR) - Väčšina oslovených poslancov niekdajšieho Federálneho zhromaždenia (FZ) si nemyslí, že spustenie kupónovej privatizácie urýchlilo proces rozdelenia Československa tak, ako to vníma spoluautor tohto projektu Dušan Tříska. Za rozdelením vidia dôležitejšie faktory.
Tříska pre TASR pri príležitosti 25. výročia spustenia kupónovej privatizácie povedal, že tento projekt dramaticky uvoľnil a urýchlil proces rozdelenia Československa, keďže do hry vstúpila podstatná časť majetku štátu a bolo pokušením nenechať si hovoriť do jeho rozdelenia.
"Rozdelenie Československa vyvolali iné sily a iné pohnútky ako kupónová privatizácia. Bolo však celkom prirodzené, že jej osud sa potom v nových republikách vyvíjal odlišne. Tříska nezohral v rozdelení federácie takú významnú úlohu, ako by to mohlo z parafrázovania jeho vyjadrenia vyzerať," povedal niekdajší federálny poslanec Ivan Šimko.
Keď však už proces delenia spoločného štátu prebiehal, tak je podľa jeho slov prirodzené, že tomu autori iných veľkých spoločenských projektov, akým nepochybne kupónová privatizácia bola, prispôsobovali i tieto projekty, a to tak, že sledovali záujem svojej časti rozpadávajúcej sa federácie.
Podľa bývalého poslanca FZ Pavla Hrušovského boli vždy na oboch stranách federácie obavy, či tá druhá strana nezíska viac. "Hospodársky systém bol nastavený viac v prospech ČR a bola obava, že Česi vstúpia cez túto formu privatizácie aj do slovenských vlastníckych vzťahov. Ja nevylučujem, že kupónová privatizácia mohla ovplyvniť rozdelenie krajiny, ale nebola tým zásadným dôvodom, ktorý urýchlil rozdelenie," povedal pre TASR. Pavol hrušovský, archívna snímkaFoto: TASR
Podobne to vníma aj exposlanec Milan Kňažko. "Myslím si, že na úspešné rozdelenie bolo potrebné ešte oveľa viac než len samotné delenie majetku. Išlo o prirodzený proces národnej emancipácie, ktorý sa zavŕšil rozdelením spoločného štátu a vznikom samostatnej SR. Celý svet nás obdivuje za také pokojné rozdelenie, pretože v Európe mali takmer vždy rozpady štátov krvavú podobu. Zrejme je to i našou národnou črtou, že sa vždy usilujeme o pokojné a mierové riešenie sporov. Aj revolúcia v roku 1989 prebiehala inak než zvrhnutie režimu napríklad v takom Rumunsku," podotkol. Milan Kňažko, archívna snímkaFoto: TASR/Štefan Puškáš
S Třískom však súhlasí exposlanec Michal Horský. "Nepochybne áno. Akcenty sa menili, ale požiadavka, že každý bude hospodáriť na svojom dvorčeku, bola stabilná. Tak klausovcom, ako aj mečiarovcom v nastávajúcom novom usporiadaní česko-slovenských vzťahov bolo takmer všetko nejasné a dotvárali ho za pochodu. Obe elity však mali spoločné vedomie, že to budú oni, kto bude rozhodovať o prerozdeľovaní štátneho majetku do súkromných rúk na území mladých republík," uzavrel politológ.
