MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Centrálna vláda a Kurdistan sa už dlhší čas sporia o to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby.
Autor TASR
Bagdad 2. augusta (TASR) - Ruská spoločnosť Gazprom Nefť uzatvorila s kurdskou vládou v Iraku dva kontrakty na rozvoj ropných ložísk.
Stala sa tak štvrtou veľkou ropnou spoločnosťou, ktorá uzatvorila dohodu priamo s predstaviteľmi autonómneho Kurdistanu a obišla vládu v Bagdade. Pred ňou to urobili americké koncerny Exxon Mobil a Chevron a francúzska spoločnosť Total.
Ropná divízia ruského plynárenského koncernu Gazprom dnes informovala, že získala 40-% podiel v bloku Garmian a 80-% podiel v bloku Šakal, ktoré by mohli obsahovať približne 3,6 miliardy barelov ropy (1 barel = 159 litrov).
Centrálna vláda a Kurdistan sa už dlhší čas sporia o to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby. Kurdi tvrdia, že majú právo na rozvoj ložísk na svojom území bez zasahovania Bagdadu, zatiaľ čo podľa irackej vlády je ropa majetkom celého štátu a Kurdi si na ložiská nemôžu robiť nárok.
Bagdad preto nesúhlasí s tým, že zahraničné firmy centrálnu vládu obchádzajú, a varovala ich, že na takýto postup doplatia. Urobila tak napríklad v prípade amerických firiem Exxon Mobil a Chevron, ktorým zakázala uchádzať sa o kontrakty v ostatných oblastiach Iraku.
Stala sa tak štvrtou veľkou ropnou spoločnosťou, ktorá uzatvorila dohodu priamo s predstaviteľmi autonómneho Kurdistanu a obišla vládu v Bagdade. Pred ňou to urobili americké koncerny Exxon Mobil a Chevron a francúzska spoločnosť Total.
Ropná divízia ruského plynárenského koncernu Gazprom dnes informovala, že získala 40-% podiel v bloku Garmian a 80-% podiel v bloku Šakal, ktoré by mohli obsahovať približne 3,6 miliardy barelov ropy (1 barel = 159 litrov).
Centrálna vláda a Kurdistan sa už dlhší čas sporia o to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby. Kurdi tvrdia, že majú právo na rozvoj ložísk na svojom území bez zasahovania Bagdadu, zatiaľ čo podľa irackej vlády je ropa majetkom celého štátu a Kurdi si na ložiská nemôžu robiť nárok.
Bagdad preto nesúhlasí s tým, že zahraničné firmy centrálnu vládu obchádzajú, a varovala ich, že na takýto postup doplatia. Urobila tak napríklad v prípade amerických firiem Exxon Mobil a Chevron, ktorým zakázala uchádzať sa o kontrakty v ostatných oblastiach Iraku.
