Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 2. máj 2024Meniny má Žigmund
< sekcia Ekonomika

Lindner:Dohoda o rýchlejšom znížení dlhu sa dá dosiahnuť do konca roka

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Potrebujeme záruku, že dlhy sa budú znižovať ročne aspoň o 1 %, čo v bežných časoch nie je príliš ambiciózny cieľ, pokračoval Linder.

Bratislava 13. júna (TASR) - Návrhy na reformu Paktu stability a rastu v EÚ z dielne Európskej komisie (EK) v súčasnej podobe nezaručujú znižovanie dlhov a verejných financií realistickým a spoľahlivým spôsobom. Nemecko preto trvá na požiadavke, aby sa pre nadmerne zadlžené členské štáty zaviedla povinnosť znižovať svoje dlhy každý rok o 1 %, uviedol minister financií Christian Lindner. Dosiahnutie konsenzu v tejto otázke do konca tohto roka označil za realistické. TASR o tom informuje na základe prepisu rozhovoru, ktorý poskytol Lindner minulý týždeň vo štvrtok (8. 6.) novinárom z viacerých tlačových agentúr v rámci projektu European Newsroom.

Potrebujeme záruku, že dlhy sa budú znižovať ročne aspoň o 1 %, čo v bežných časoch nie je príliš ambiciózny cieľ, pokračoval Linder. Myšlienke zachovania únikovej doložky pre mimoriadne okolnosti zostáva Nemecko podľa neho naďalej otvorené. Minister tiež odmietol tvrdenia, že Berlín je so svojím dôrazom na rozpočtovú disciplínu v EÚ izolovaný.

"Je veľa členských štátov, ktoré majú rovnaké obavy ako my," hoci ich je možno menej počuť, dodal. Konkrétne krajiny odmietol špecifikovať s poznámkou, že nie je hovorcom svojich kolegov.

"Namiesto toho, aby sme uľahčovali zvyšovanie verejného dlhu, mali by sme vynaložiť všetko úsilie na to, aby sme sa vydali cestou udržateľných verejných financií," zdôraznil Lindner. Poukázal pritom na situáciu v Nemecku, kde v otázke udržateľnosti verejných financií jeho protrhová Slobodná demokratická strana (FDP) našla zhodu s dvoma ľavicovými partnermi, sociálnymi demokratmi kancelára Olafa Scholza a stranou Zelených.

"Ak sme v Nemecku schopní nájsť konsenzus, potom by naše návrhy mali byť prijateľné pre širší okruh členských štátov," konštatoval. Ak sa dohoda nedosiahne, stále platí Pakt stability a rastu, ktorý je potrebné rešpektovať ako právny základ, kým sa nepodarí zaviesť nové pravidlá, pokračoval Lindner. "Najudržateľnejšie riešenie je pre mňa dôležitejšie ako najrýchlejšie riešenie," doplnil.

Na otázku o krajinách ako Taliansko alebo Grécko, ktoré sa obávajú, že rýchlejšie znižovanie dlhov by mohlo ohroziť ich hospodársky rast, odpovedal, že redukciu verejného dlhu o 1 % ročne nepovažuje za príliš ambiciózny cieľ.

Členské štáty na jednej strane musia udržať vysokú úroveň investícií verejného sektora, "na druhej strane neexistuje žiadna realistická alternatíva znižovania deficitu a miery zadlženia", zdôraznil.

Za najvážnejšiu súčasnú hrozbu pre hospodársky rozvoj označil vysokú infláciu, čo je podľa neho predmetom všeobecnej zhody na úrovni členských štátov aj Komisie. Potrebná je preto zmena fiškálnych politík, čo predpokladá aj ukončenie expanzie verejných výdavkov súvisiacich s pandémiou a energetickou krízou po ruskom útoku na Ukrajinu.

Pakt stability a rastu je dohoda medzi členmi EÚ o koordinácii ich rozpočtových politík, ktorý stanovuje strop pre verejný dlh na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a pre deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP.

Pravidlá boli pozastavené v roku 2020, z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Dočasné prerušenie ich platnosti, takzvaná všeobecná úniková doložka, malo umožniť vládam, aby podporili ekonomiky zasiahnuté pandémiou a protiepidemickými reštrikciami. Komisia predložila v apríli návrh reformy paktu, ktorá počíta so zachovaním súčasných stropov pre deficity a verejné dlhy.

Po novom by mali členské štáty predkladať národné plány, v ktorých na štyri roky rozpracujú ciele fiškálnej politiky, opatrenia na zníženie dlhu, reformy a investície. Plány by po posúdení zo strany Komisie následne schvaľovali členské štáty na základe spoločných kritérií.

Brusel chce navyše každému štátu stanoviť tzv. technický cieľový plán, ktorý by šiel nad rámec súčasných maastrichtských kritérií podmieňujúcich vstup do EÚ a prijatie eura ako spoločnej meny.