Attack on Prime Minister
News in English
Výmenný kurz bol stanovený na 0,7028 latu/euro. To zodpovedá súčasnému strednému kurzu latu v mechanizme výmenných kurzov EÚ.
Autor TASR
Brusel 9. júla (TASR) - Lotyšsko zdolalo poslednú prekážku, ktorá ho delila od toho, aby sa 1. januára 2014 stalo 18. krajinou eurozóny. Ministri financií EÚ (Ecofin) na dnešnom zasadnutí v Bruseli prijali Lotyšov do rozširujúceho sa klubu spoločnej menovej únie a stanovili prepočítavací koeficient pre nahradenie národnej meny, lat, eurom.
Výmenný kurz bol stanovený na 0,7028 latu/euro. To zodpovedá súčasnému strednému kurzu latu v mechanizme výmenných kurzov EÚ (ERM II). Lotyšsko sa tak po Estónsku stane druhou pobaltskou krajinou, ktorá bude používať spoločnú menu.
Lotyšský premiér Valdis Dombrovskis, ktorý bol prítomný na zasadnutí Ecofinu, počas tlačovej besedy vyjadril nádej, že tento krok posilní hospodársky rozvoj jeho krajiny.
Lotyšský minister financií Andris Vilks uviedol, že po prijatí eura sa jeho krajina bude môcť viac zamerať na ekonomický rast, ako na úsporné opatrenia. Tie boli podľa neho úspešné a Lotyši "môžu prezentovať svoje skúsenosti ďalším krajinám".
Lotyši sú však podľa prieskumov verejnej mienky oveľa viac skeptickejší ako ich vláda či centrálna banka, keď iba tretina dvojmiliónovej populácie vyjadrila podporu pre vstup do eurozóny. Obyvatelia Lotyšska sa najviac obávajú toho, že prijatie eura prinesie so sebou aj zvyšovanie cien.
Lotyšsko v roku 2008 čelilo ekonomickým problémom, keď uprostred globálnej finančnej krízy spľasla realitná bublina. To viedlo k finančnej pomoci zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 7,5 miliardy eur.
Po piatich rokoch sa však krajina môže pochváliť, že má v rámci EÚ najvyššie tempo rastu. To je výsledkom tvrdých úsporných opatrení, ktoré priniesli ekonomické oživenie. Jeho deficit verejných financií a zadlženie patria k najnižším v 28-člennej únii.
Ekonomické riziká, ktorým Lotyšsko aj naďalej čelí, sa týkajú vysokej miery inflácie. Európska centrálna banka (ECB) okrem toho upozorňuje na zraniteľnosť bankového sektora, pretože lotyšské banky boli terčom masívnych vkladov zo zahraničia. ECB má obavy, aby Lotyšsko nedopadlo ako Cyprus, ktorého nekontrolovaný bankový sektor znamenal žiadosť o finančnú pomoc zo záchranného mechanizmu eurozóny.
Všetky krajiny EÚ, okrem Británie a Dánska, ktoré si vymohli výnimku, musia vstúpiť do eurozóny (po splnení príslušných kritérií). Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko sú krajiny, ktoré spoločnú menu ešte neprijali.
Najbližšie k tomuto stavu má Litva, ktorá plánuje vstup do eurozóny v januári 2015. Poľský premiér Donald Tusk v pondelok (8. 7.) uviedol, že v prípade Poľska neprichádza do úvahy termín pred rokom 2019.
Výmenný kurz bol stanovený na 0,7028 latu/euro. To zodpovedá súčasnému strednému kurzu latu v mechanizme výmenných kurzov EÚ (ERM II). Lotyšsko sa tak po Estónsku stane druhou pobaltskou krajinou, ktorá bude používať spoločnú menu.
Lotyšský premiér Valdis Dombrovskis, ktorý bol prítomný na zasadnutí Ecofinu, počas tlačovej besedy vyjadril nádej, že tento krok posilní hospodársky rozvoj jeho krajiny.
Lotyšský minister financií Andris Vilks uviedol, že po prijatí eura sa jeho krajina bude môcť viac zamerať na ekonomický rast, ako na úsporné opatrenia. Tie boli podľa neho úspešné a Lotyši "môžu prezentovať svoje skúsenosti ďalším krajinám".
Lotyši sú však podľa prieskumov verejnej mienky oveľa viac skeptickejší ako ich vláda či centrálna banka, keď iba tretina dvojmiliónovej populácie vyjadrila podporu pre vstup do eurozóny. Obyvatelia Lotyšska sa najviac obávajú toho, že prijatie eura prinesie so sebou aj zvyšovanie cien.
Lotyšsko v roku 2008 čelilo ekonomickým problémom, keď uprostred globálnej finančnej krízy spľasla realitná bublina. To viedlo k finančnej pomoci zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 7,5 miliardy eur.
Po piatich rokoch sa však krajina môže pochváliť, že má v rámci EÚ najvyššie tempo rastu. To je výsledkom tvrdých úsporných opatrení, ktoré priniesli ekonomické oživenie. Jeho deficit verejných financií a zadlženie patria k najnižším v 28-člennej únii.
Ekonomické riziká, ktorým Lotyšsko aj naďalej čelí, sa týkajú vysokej miery inflácie. Európska centrálna banka (ECB) okrem toho upozorňuje na zraniteľnosť bankového sektora, pretože lotyšské banky boli terčom masívnych vkladov zo zahraničia. ECB má obavy, aby Lotyšsko nedopadlo ako Cyprus, ktorého nekontrolovaný bankový sektor znamenal žiadosť o finančnú pomoc zo záchranného mechanizmu eurozóny.
Všetky krajiny EÚ, okrem Británie a Dánska, ktoré si vymohli výnimku, musia vstúpiť do eurozóny (po splnení príslušných kritérií). Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko sú krajiny, ktoré spoločnú menu ešte neprijali.
Najbližšie k tomuto stavu má Litva, ktorá plánuje vstup do eurozóny v januári 2015. Poľský premiér Donald Tusk v pondelok (8. 7.) uviedol, že v prípade Poľska neprichádza do úvahy termín pred rokom 2019.
