Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Ľudia na úradoch práce môžu pracovať na dohodu maximálne 40 dní za rok

Úrad práce Foto: TASR/Henrich Mišovič

Rezortu práce sa zdá, že je to dostatočne dlhá doba na to, aby človek neprišiel o pracovné návyky. Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu.

Bratislava 26. októbra (TASR) - Rezort práce pripravil opatrenia, ktoré majú obmedziť prácu evidovaných nezamestnaných na úrade práce na dohodu. Po novom má byť dohoda podľa Zákonníka práce obmedzená na 40 dní v roku. V súčasnosti môžu ľudia pracovať na dohodu a byť na úrade práce, ale ich zárobok nesmie prekročiť 148,57 eura mesačne. Zmeny pre dohodárov má priniesť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú na dnešnom stretnutí s novinármi predstavil štátny tajomník ministerstva Branislav Ondruš.

"Zdá sa nám, že 40 dní je dostatočne dlhá doba na to, aby človek neprišiel o pracovné návyky. Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu. My dnes reálne nedokážeme odhaliť a dokázať čiernu prácu v prípade ľudí, ktorí majú podpísané dohody," podotkol Ondruš.

Podľa jeho slov uchádzači presahujú rozsah práce, ktorá sa pri dohodách predpokladá. "Máme desaťtisíce ľudí, ktorí majú dohody celoročne a desaťtisíce, ktorí majú dohody niekoľko rokov po sebe, dokonca veľmi často u toho istého zamestnávateľa," uviedol Ondruš. Predpokladá, že prijatie novely prispeje k tomu, že približne 20.000 až 30.000 evidovaným nezamestnaných sa bude môcť vďaka zmenám zamestnať.

Novelou zákona sa má časovo upraviť možnosť vykonávania zárobkovej činnosti na zákonom stanovené obdobie v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa. Ministerstvo navrhuje okrem stanovenia doby práce na dohodu aj vylúčenie možnosti zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého uchádzač o zamestnanie pracoval pred zaradením do evidencie.

Uchádzači o zamestnanie majú mať taktiež povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem. Za porušenie tohto ustanovenia bude môcť byť uchádzač vyradený z evidencie. Ministerstvo zároveň navrhuje zachovať maximálnu hranicu odmeny za zárobkovú činnosť vo výške 75 % sumy životného minima.

Právna norma má podľa rezortu práce zabezpečiť vyššiu motiváciu uchádzačov prijať a udržať si zamestnanie sprostredkované úradom tým, že sa neumožní jeho bezprostredný opätovný vstup do evidencie úradu práce, a to na obdobie šiestich mesiacov od skončenia zamestnania, ak sa sprostredkované zamestnanie predčasne skončí do jedného mesiaca od jeho začatia, a to opakovane. Toto sa nemá týkať prípadov, ak sa skončí pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.

Ministerstvo vyčíslilo, že priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas evidencie na úrade práce vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch predstavoval okolo 60.000 ľudí. Ako uviedol Ondruš, inšpektoráty práce spolu s úradmi dlhodobo upozorňujú, že tieto dohody sú masovo zneužívané na krytie nelegálnej práce.

Len vlani sa na úrady práce zaevidovalo celkovo 241.000 občanov, z toho takmer 40.000 bolo vyradených z dôvodu nástupu do zamestnania, ale do troch mesiacov sa opätovne zaevidovali na úrad práce, pričom jedna tretina z nich tak urobila do jedného mesiaca. Navrhované opatrenie má podľa rezortu práce zabrániť špekulatívnemu prístupu ľudí pri sprostredkovaní zamestnania úradom.

Dôvodom pre vyradenie z evidencie úradu práce má byť aj to, ak človek odmietne ponuku zúčastniť na akomkoľvek nástroji, ktorý mu má pomôcť uplatniť sa na trhu práce. Ide o nástroje, akými je poradenstvo, rekvalifikácia, alebo aktivačná práca, ktoré ponúkajú úrady práce.

Novelou zákona sa má zrušiť aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe, alebo aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby. Absolventská prax a dobrovoľnícka služba sa podľa návrhu zákona bude môcť vykonávať najviac 20 hodín týždenne.

Zároveň sa má umožniť absolventom vykonávať absolventskú prax v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania. Právna norma má upraviť aj poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou, ktorý bude možné vyčerpať v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnávateľa.

Právnu normu predloží ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania. Parlament by sa ňou mal zaoberať až v budúcom roku. Ministerstvo predpokladá, že účinnosť by mohla nadobudnúť v apríli alebo v máji budúceho roka.