< sekcia Ekonomika

Šefčovič: Som rád, že sa Slovensku darí cez euro byť v užšom klube EÚ

Na snímke podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Foto: TASR/Jakub Kotian

Podľa jeho slov rozhodnutie prijať euro bolo strategické rozhodnutie, ktoré nás posunulo do najužšieho klubu spolutvorcov budúcnosti EÚ.

Brusel 16. júna (TASR) - Podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič si dobre pamätá na etapu pred zavedením eura, lebo ako veľvyslanec SR pri EÚ sa osobne zúčastňoval na všetkých citlivých rokovaniach v Bruseli. Vrátane tých, aký by mal byť kurz, ktorým sa budú slovenské koruny meniť za eurá.

Šefčovič v rozhovore pre TASR spomenul, že vtedy bolo potrebné prijať dôležité rozhodnutie o tom, aký silný kurz si Slovensko zvolí, aby sa vyhlo nejakým inflačným tlakom.

Dodal, že politici si zároveň uvedomovali, že je to jedinečná možnosť, ako zhodnotiť úspory Slovákov a Sloveniek na ich bankových účtoch a vytvoriť predpolie na to, aby euro bolo dobre vnímané, "ako niečo vzácne, čo nám EÚ priniesla a čo nám pomôže rýchlejšie dobiehať vyspelejšie európske krajiny".

"Dnes po desiatich rokoch môžeme povedať, že to bolo správne rozhodnutie. Slováci euro prijali a je to tá najpopulárnejšia politika zo strany EÚ voči Slovensku," zhodnotil situáciu. Dodal, že členstvo v eurozóne prináša Slovákom sériu praktických výhod. Dostali sa k tvrdej mene, ktorá je uznávaná všade vo svete, došlo k dramatickému zníženiu administratívnych nákladov pre podnikateľov, malých a veľkých, a k prísunu väčších investícií na Slovensko.

Podľa jeho slov rozhodnutie prijať euro bolo strategické rozhodnutie, ktoré nás posunulo do najužšieho klubu spolutvorcov budúcnosti EÚ. "Niet užšieho klubu, ako je eurozóna a som rád, že Slovensko tam patrí a že prispieva k strategickým rozhodnutiam, ktoré sa tam prijímajú," uviedol.

Upozornil, že euro vyšlo z finančnej krízy v EÚ posilnené a etablovanejšie vo svete, než bolo predtým. Členské krajiny eurozóny sa museli vyrovnať s toxickými úvermi a dlhmi bánk, čo naštartovalo posilňovanie a prehlbovanie európskej menovej únie a bankovej únie a sprísnenie finančných disciplín.

"Môžeme sa sporiť, či v týchto krokoch postupujeme dosť rýchlo, ale sú to citlivé a zložité témy a ten proces má svoju prirodzenú dĺžku trvania," skonštatoval.

Priznal, že vo viacerých členských krajinách populistickí politici koketovali s myšlienkou, že by bolo dobré opustiť euro, ale zmenili názor, lebo zistili, že verejná mienka nie je na ich strane a že ľudia vnímajú euro ako stabilnú menu, ako garanciu ich úspor a menu, ktorá dokáže zaistiť prísun investícií. Zdôraznil, že dnes je euro uznávané ak druhá najdôležitejšia mena na svete a EÚ bude pokračovať v trende jeho konsolidácie na svetovom trhu.

Eurozóna sa tiež pripravuje na budúcnosť, upozornil Šefčovič. Poukázal na to, že v rámci reformy na posilnenie eura vzniknú nové rozpočtové položky - fond na prípravu nových členov, čiže akási predvstupová pomoc tým krajinám EÚ, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, a aj fond, ktorý má pomáhať pri tlmení rôznych asymetrických šokov v ekonomike.

"Hovoríme tu o miliardách eur, ktoré by mohli byť vo vhodnom čase a veľmi rýchlo zmobilizované, ak to bude treba. To nás lepšie pripravuje na akékoľvek situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Eurozóna chce byť na ne pripravená," odkázal Šefčovič.

spravodajca TASR Jaromír Novak