Brusel/Tallin 21. septembra (TASR) - Estónske predsedníctvo v Rade EÚ môže značne prispieť k úspechu budovania Energetickej únie, svojou ambíciou posunúť dopredu viacero legislatívnych návrhov v tejto oblasti. Uviedol pre TASR podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič po skončení dvojdňových neformálnych rokovaní ministrov energetiky a dopravy EÚ v Talline (19. - 20.9).

Šefčovič upozornil, že medzi hlavné témy diskusií patrili národné energetické a klimatické plány členských krajín Únie do roku 2030, ktoré sú dôležité nielen z hľadiska plnenia "našich spoločných záväzkov", ale ktoré sú kľúčovým signálom pre investorov, ktorí potrebujú vedieť, do akého prostredia prichádzajú.

"Filozofia Energetickej únie je stierať hranice medzi sektormi v prospech spoločného cieľa. Modernizácia infraštruktúry a znižovanie emisií v doprave je presne takýmto cieľom," spomenul Šefčovič ďalšiu dôležitú tému pred ministrami a zároveň ocenil, že Estónsko je jedna z prvých členských krajín EÚ, ktorá už zaviedla potrebnú infraštruktúru pre elektrické autá.

Slovenský eurokomisár mal v Talline aj viacero bilaterálnych stretnutí vrátane prijatia u estónskeho premiéra Jüriho Ratasa, kde opäť vyjadril nádej, že estónske predsedníctvo pomôže do konca roka urýchliť niektoré legislatívne body týkajúce sa nedávnych návrhov eurokomisie v oblasti mobility a Energetickej únie, aby o nich exekutíva EÚ mohla už začiatkom budúceho roka začať rokovať s Európskym parlamentom a vytvorila tak základ pre novú podobu energetickej a klimatickej politiky v nasledovných desaťročiach.

Počas stretnutia s novinármi sa nevyhol ani otázkam spojeným s výstavnou ruského plynovodu Nord Stream 2, o čom ministri energetiky a dopravy v Talline síce nerokovali, ale z hľadiska záujmov EÚ a Energetickej únie ide o kontroverzný projekt. Šefčovič priznal, že táto téma bola skôr témou kuloárnych diskusií.

Pripomenul však, že ide o tému, o ktorej sa vedú diskusie na najvyššej politickej úrovni a pokračuje aj práca expertných skupín. "Máme podporu najmenej 13 členských štátov, ktoré aktívne podporujú ambiciózny mandát Európskej komisie pre rokovania s Ruskom," uviedol.

Ide o mandát, o ktorý eurokomisia prostredníctvom Šefčoviča požiadala členské štáty EÚ koncom júna tohto roku. Zámerom je rokovať s Ruskou federáciou o rešpektovaní európskeho práva v tej časti plynovodu Severný prúd 2, ktorý ide pod morom, ale v exkluzívnych vodách členských krajín, pričom súčasťou mandátu majú byť aj riešenia, ktoré zamedzia negatívnym javom v oblasti energetickej bezpečnosti a hospodárenia s plynom v krajinách strednej a východnej Európy. Mandát eurokomisie zároveň presadzuje zámer, že aj po roku 2019 bude prúdiť ruský plyn do Európy cez tranzitný plynovod na Ukrajine.