Bratislava/Doľany 26. novembra (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vníma veľmi pozorne situáciu, v ktorej sa pre pandémiu ochorenia COVID-19 ocitli v roku 2020 aj slovenskí vinohradníci a vinári. Informovala o tom hovorkyňa MPRV SR Anežka Šrojta Hrdá. Uviedla, že minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO) sa vo štvrtok stretol s vedením Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS) vo vinohradoch v Doľanoch (okres Pezinok), aby spolu hovorili o riešeniach aktuálnych problémov v tejto oblasti. K zlepšeniu situácie do budúcnosti má pomôcť aj nová legislatíva, ktorá sa aktuálne pripravuje.

"Vinohradníctvo patrí medzi významné tradičné odvetvia na Slovensku. Cieľ, ktorý máme všetci, je jasný, a tým je zlepšenie podmienok v slovenskom vinohradníctve a vinárstve. Veríme, že tento cieľ sa podarí naplniť aj novým zákonom, ktorý sa momentálne pripravuje," uviedol Mičovský. Zákon sa tvorí za aktívnej účasti odborníkov MPRV SR, vrátane zástupcov profesijných organizácií, kontrolných orgánov, ale aj akademickej obce.

Podľa generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva MPRV SR Martina Nevolného nová legislatíva bude reflektovať najnovšie trendy vinohradníctva a vinárstva, ako aj aktuálne zmeny v legislatíve EÚ. "Moderný zákon bude zohľadňovať všetky kategórie vinohradníkov a vinárov, od malých až po najväčších tak, aby sa žiadny z nich necítil opomenutý," povedal Nevolný.

V momentálnej situácii sa podľa Šrojta Hrdej javí ako najväčší problém podpora vinárov a vinohradníkov v súvislosti s pandémiou COVID–19, ktorá má dosah najmä na malých a stredných vinárov. MPRV SR preto realizovalo viacero výziev na podporu tohto sektora. Vinohradníci a vinári mohli koncom leta v rámci výnimočnej dočasnej podpory požiadať o nenávratný finančný príspevok v maximálnej výške do 50.000 eur. "Okrem toho sa musíme zamyslieť nad štátnou pomocou tak, aby sme dosiahli úroveň výšky pomoci v okolitých štátoch," dodal Nevolný.

Šrojta Hrdá doplnila, že ďalšou formou pomoci pre vinohradníkov je výzva na podporu investície do poľnohospodárskych podnikov, ktorá je otvorená do marca 2021. Viac informácií možno nájsť na https://www.apa.sk/podopatrenie-4-1-srv-a-zv.

Poznamenala, že vinohradníci upozornili aj na problém s terasami vo vinohradoch, ktoré majú mimoriadnu schopnosť zabrániť erózii pôdy a zároveň významnú vodozádržnú funkciu v súvislosti s klimatickými zmenami. Avšak dotácie na takéto vinohrady môžu žiadať iba vinohradníci a vinári, ktorí pestujú vinič na terase väčšej ako 0,3 hektára (ha), čo podmieňuje legislatíva EÚ. Riešením by mali byť pozemkové úpravy, ako aj zahrnutie vinohradníckych terás do Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na najbližšie obdobie a úprava metodiky Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri výpočte nárokov priamych platieb.

"Dnešné stretnutie vnímame ako začiatok novej etapy vzťahov medzi ministerstvom a vinohradníkmi aj vinármi. Tento dialóg bude dôležitý pri tvorbe novej legislatívy, na ktorej sa chceme aktívne podieľať," uviedol Vladimír Mrva, prezident ZVVS.

Foto: TASR - Jaroslav Novák

Šrojta Hrdá pripomenula, že na Slovensku je 6 vinohradníckych oblastí. Do zahraničia sa exportuje 50.000 hektolitrov domácej produkcie. Významnými oblasťami, kde sa slovenské víno vyváža, sú krajiny v Ázii, najmä Japonsko a Čína. "Je to preto, že naše kvalitné produkty vedia zhodnotiť a zaplatiť. Naše susedné krajiny ako Rakúsko a ČR si veľmi dobre strážia svoj trh pre tamojších producentov vína. Hoci práve do Čiech v minulosti išlo až 90 % slovenského exportu," povedala Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka ZVVS.

Hovorkyňa MPRV dodala, že na území SR je v súčasnosti vyše 15.000 ha vysadených vinohradov. V porovnaní so susedmi je Slovensko najbližšie k Českej republike, ktorá má 18.000 ha. Rakúsko má vyše 46.000 ha a Maďarsko 62.000 ha vysadených vinohradov.