Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Šéf rezortu práce pripustil, že štát mešká z hľadiska nastavenia odmeňovania zamestnancov vo verejnej sfére, preto sa stáva, že spodný tabuľkový plat je pod hranicou minimálnej mzdy.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - V budúcom roku by mal byť pripravený legislatívny návrh, ktorý upraví odmeňovanie zamestnancov vo verejnej sfére. Pracovná skupina sa zaoberá napríklad tým, či zostane rovnaký počet tarifných tried, ako je v súčasnosti. V diskusnej relácii RTVS to uviedol minister práce Ján Richter (Smer-SD).
Šéf rezortu práce pripustil, že štát mešká z hľadiska nastavenia odmeňovania zamestnancov vo verejnej sfére, preto sa stáva, že spodný tabuľkový plat týchto zamestnancov je pod hranicou minimálnej mzdy, pričom štát týmto zamestnancom rozdiel dopláca. "Stráca sa ale podstata, a to je rozdiel v jednotlivých tarifách. Zamestnanec so základným vzdelaním sa vyrovnáva maturantom a to nie je dobré. Preto pracuje komisia. Nejdeme riešiť len tie spodné tarify. Automaticky sa budú aj finančné veci posúvať až po tú najvyššiu tarifu," avizoval Richter.
Finančný vplyv zmien by mal predstavovať približne štvrť miliardy eur ročne. "Rokuje sa aj s odborármi, aj so sociálnymi partnermi, aby sa prijala istá časová postupnosť. Dôležité je prijať novú legislatívu. Tabuľka sa bude vždy začínať minimálnou mzdou a automaticky sa musí nájsť spôsob a mechanizmus na nejakú valorizáciu, lebo tie tabuľky by sa museli vždy meniť. Je otázka, či toľko tried bude, ako je dnes," priblížil Richter s tým, že v budúcom roku sa musí určite začať legislatívny proces.
Opozičný poslanec Jozef Mihál však kritizuje vládu, že používa vo verejnej sfére "nerovnakú politiku" pri odmeňovaní zamestnancov v porovnaní so súkromnou sférou. Ako príklad uviedol vysokoškoláka bez praxe, ktorý nastúpi na vysokoškolský post vo verejnej správe. "V roku 2012 mal 429 eur, teraz v tomto roku sa to zvyšovalo na 495 eur. Za tých 6 rokov mal plus skromných 66 eur, pričom v súkromnej sfére sa minimálna mzda za ten istý čas v tej základnej minimálnej mzde zvýšila o 153 eur a v druhom stupni o 184 eur. Tu vidno trojnásobný rozdiel pri navýšení platových tabuliek zamestnancov vo verejnom záujme oproti súkromnej sfére," upozornil Mihál.
Vláda sa tak podľa neho na jednej strane chváli tým, ako zvyšuje minimálnu mzdu, ale na druhej strane zabúda na zamestnancov vo verejnej sfére. "Nič vás to nestojí, práve naopak, na tom skasírujete úžasné sumy na vyšších daniach a odvodoch a na druhej strane vlastným zamestnancom vo verejnej správe sa platové tabuľky zvyšujú symbolicky," adresoval rezortu práce Mihál.
Richter však trvá na tom, že na takejto zložitej právnej norme sa musia podieľať všetci sociálni partneri. "To, že štát nič nestojí zvyšovanie minimálnej mzdy, nie je pravda. Skoro 40 % zamestnancov, ktorí sú na minimálnej mzde, sú z verejnej služby a týmto musí buď samospráva, alebo štát doplácať do výšky minimálnej mzdy," dodal Richter.
Šéf rezortu práce pripustil, že štát mešká z hľadiska nastavenia odmeňovania zamestnancov vo verejnej sfére, preto sa stáva, že spodný tabuľkový plat týchto zamestnancov je pod hranicou minimálnej mzdy, pričom štát týmto zamestnancom rozdiel dopláca. "Stráca sa ale podstata, a to je rozdiel v jednotlivých tarifách. Zamestnanec so základným vzdelaním sa vyrovnáva maturantom a to nie je dobré. Preto pracuje komisia. Nejdeme riešiť len tie spodné tarify. Automaticky sa budú aj finančné veci posúvať až po tú najvyššiu tarifu," avizoval Richter.
Finančný vplyv zmien by mal predstavovať približne štvrť miliardy eur ročne. "Rokuje sa aj s odborármi, aj so sociálnymi partnermi, aby sa prijala istá časová postupnosť. Dôležité je prijať novú legislatívu. Tabuľka sa bude vždy začínať minimálnou mzdou a automaticky sa musí nájsť spôsob a mechanizmus na nejakú valorizáciu, lebo tie tabuľky by sa museli vždy meniť. Je otázka, či toľko tried bude, ako je dnes," priblížil Richter s tým, že v budúcom roku sa musí určite začať legislatívny proces.
Opozičný poslanec Jozef Mihál však kritizuje vládu, že používa vo verejnej sfére "nerovnakú politiku" pri odmeňovaní zamestnancov v porovnaní so súkromnou sférou. Ako príklad uviedol vysokoškoláka bez praxe, ktorý nastúpi na vysokoškolský post vo verejnej správe. "V roku 2012 mal 429 eur, teraz v tomto roku sa to zvyšovalo na 495 eur. Za tých 6 rokov mal plus skromných 66 eur, pričom v súkromnej sfére sa minimálna mzda za ten istý čas v tej základnej minimálnej mzde zvýšila o 153 eur a v druhom stupni o 184 eur. Tu vidno trojnásobný rozdiel pri navýšení platových tabuliek zamestnancov vo verejnom záujme oproti súkromnej sfére," upozornil Mihál.
Vláda sa tak podľa neho na jednej strane chváli tým, ako zvyšuje minimálnu mzdu, ale na druhej strane zabúda na zamestnancov vo verejnej sfére. "Nič vás to nestojí, práve naopak, na tom skasírujete úžasné sumy na vyšších daniach a odvodoch a na druhej strane vlastným zamestnancom vo verejnej správe sa platové tabuľky zvyšujú symbolicky," adresoval rezortu práce Mihál.
Richter však trvá na tom, že na takejto zložitej právnej norme sa musia podieľať všetci sociálni partneri. "To, že štát nič nestojí zvyšovanie minimálnej mzdy, nie je pravda. Skoro 40 % zamestnancov, ktorí sú na minimálnej mzde, sú z verejnej služby a týmto musí buď samospráva, alebo štát doplácať do výšky minimálnej mzdy," dodal Richter.
