Bratislava 13. augusta (TASR) - Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov precizuje doterajšiu úpravu týkajúcu sa vzniku podnájomných vzťahov v prípadoch, ak nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v dôvodovej správe k návrhu legislatívnej normy, ktorou by sa v najbližšom období mala zaoberať vláda. Novela nadobudne účinnosť 1. mája 2018.

"V takom prípade je nájomca povinný s vlastníkom (doterajší prenajímateľ) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté, a to v primeranej výmere a bonite. Okrem doterajších inštitútov (dohoda účastníkov o vzniku podnájomného vzťahu, rozhodnutie správneho orgánu o vzniku podnájomného vzťahu) novela zákona zavádza možnosť, aby o postup podľa ustanovenia mohla požiadať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá má s doterajším prenajímateľom uzavretú nájomnú zmluvu na nové obdobie, pričom v takomto prípade by podnájomný vzťah vznikol už priamo v prospech takéhoto subjektu, ktorého zákon za účelom odlíšenia jednotlivých účastníkov takýchto vzťahov označuje ako budúceho obhospodarovateľa," spresnil agrorezort.

Novela zákona dopĺňa definíciu pozemku o pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely. Ustanovením sa odstraňuje nejednotnosť výkladu, čo v praxi spôsobovalo nezodpovedané otázky, či je možné aj takýto druh pozemku, ktorý je súčasťou napríklad hospodárskeho dvora, považovať za pozemok na účely tohto zákona. "Zároveň bola dopracovaná definícia toho, čo treba rozumieť pod pojmom obvyklá výška nájomného, keďže znalosť tohto ukazovateľa má vplyv na ďalšie procesy a inštitúty ovplyvňujúce nájomné vzťahy," poznamenalo MPRV.

V spojitosti so spresnenou definíciou pozemku novela zákona rieši podľa MPRV aj ďalší aplikačný problém, ktorý vyvstával pri určovaní výšky nájomného za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely. V prípade, ak však ide o pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo časť takého pozemku alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku, výška nájomného v prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú inak, bude najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území.

"Novela zákona na jednej strane posilňuje stabilitu podnikateľského prostredia, pričom však reaguje aj na podnety malých a stredných podnikateľov, ktorí majú záujem podnikať v poľnohospodárstve, a zabezpečuje im ľahšie podmienky prístupu k prenájmu poľnohospodárskej pôdy," informovalo agroministerstvo.

Novela zákona podľa MPRV reaguje na tieto požiadavky a vypúšťa doterajšiu úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu, nakoľko táto úprava spôsobovala nájomcom, ako aj prenajímateľom v praxi problémy, najmä z hľadiska záťaže sledovania dĺžky trvania nájomných zmlúv, vyzývania jednej alebo druhej zmluvnej strany na vrátenie a prevzatie pozemku, respektíve dochádzalo aj k ďalšiemu prenajatiu pozemkov bez toho, aby o zákonom ustanovenej povinnosti mala zmluvná strana vedomosť.

"Ďalším dôvodom, pre ktorý sa inštitút automatickej obnovy nájmu pozemkov vypúšťa, sú aj značné komplikácie, ktoré vznikali v súvislosti s poskytovaním priamych platieb na plochu, keď si nárok na túto podporu uplatňuje ako doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, tak aj subjekt, s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu. Tento stav si vyžiadal aj kontroly zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) priamo na mieste, pričom jeden takýto výjazd predstavoval pre PPA náklady v sume asi 450 až 500 eur," podčiarkol agrorezort.

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia zakotvujúceho automatickú obnovu nájomnej zmluvy novela zákona modifikuje aj ustanovenia o prednostnom práve na nájom, keď definuje prípady, kedy sa toto právo pri uzatváraní nových nájomných zmlúv neuplatní a v novom odseku spresňuje mechanizmus realizácie tohto prednostného práva. V prípade nerešpektovania prednostného práva na nájom sa právny úkon prenajímateľa považuje za neplatný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý (nájomca), neplatnosti právneho úkonu dovolá.

Novela precizuje povinnosť nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní a má prenajaté, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Informácie z takto evidovaných údajov budú pre potreby zavedenia väčšej prehľadnosti slúžiť pre rozhodovanie okresných úradov, napríklad v prípadoch určenia vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, zverejňovanie obvyklej výšky nájomného, ako aj PPA v súvislosti s prideľovaním dotácií.