Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ministri poľnohospodárstva EÚ napokon spoločnú jednomyseľnú pozíciu nenašli. Dôvodom boli rozdielne názory na konvergenciu platieb.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 20. marca (TASR) – Dorovnanie výšky priamych platieb pre poľnohospodárov bolo prioritou, ktorú prezentovala vicepremiérka a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Nosnou témou zasadnutia bola diskusia o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva. Ministri poľnohospodárstva EÚ napokon spoločnú jednomyseľnú pozíciu nenašli. Dôvodom boli rozdielne názory na konvergenciu platieb. Informovalo o tom MPRV SR.
"Téma, o ktorej sme diskutovali, je pre budúcnosť slovenského poľnohospodárstva mimoriadne dôležitá. Spravodlivé financovanie je základným predpokladom pre posilnenie konkurencieschopnosti fariem, podporu lokálnej produkcie a celkovému posilneniu vnútorného trhu. Pre Slovensko je úplnou prioritou dorovnanie rozdielov priamych platieb, a to prostredníctvom mechanizmu urýchlenej konvergencie. Súčasná úroveň priamych platieb sa pre jednotlivé členské štáty líši, čím sú krajiny s podpriemernou výškou priamych platieb na hektár značne znevýhodnené. Slovensko je na úrovni 78 % pod priemerom EÚ," uviedla Matečná.
Podľa nej občania Slovenska po štrnástich rokoch v EÚ očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny. "Keďže do záverov Rady EÚ nebola premietnutá naša zásadná požiadavka, a tou bolo vyrovnanie priamych platieb, tento dokument sme nemohli podporiť," vysvetlila šéfka slovenského agrorezortu. Slovensko hlasovalo "proti" spolu s Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom.
MPRV pripomenulo, že dokument o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2020 predstavila Európska komisia (EK) minulý rok. Hovorí o zachovaní prvého piliera, ale aj o podpore inovácií a digitalizácie, spravodlivej podpore príjmov, starostlivosti o životné prostredie, ako aj o posilnení sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí.
"Diskusie k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 sú už v plnom prúde. Momentálne je najočakávanejším dokumentom návrh podoby viacročného finančného rámca, ktorý by mal byť predložený už začiatkom mája. Následne EK v priebehu leta predstaví legislatívne návrhy pre poľnohospodársku politiku," dodalo MPRV.
"Téma, o ktorej sme diskutovali, je pre budúcnosť slovenského poľnohospodárstva mimoriadne dôležitá. Spravodlivé financovanie je základným predpokladom pre posilnenie konkurencieschopnosti fariem, podporu lokálnej produkcie a celkovému posilneniu vnútorného trhu. Pre Slovensko je úplnou prioritou dorovnanie rozdielov priamych platieb, a to prostredníctvom mechanizmu urýchlenej konvergencie. Súčasná úroveň priamych platieb sa pre jednotlivé členské štáty líši, čím sú krajiny s podpriemernou výškou priamych platieb na hektár značne znevýhodnené. Slovensko je na úrovni 78 % pod priemerom EÚ," uviedla Matečná.
Podľa nej občania Slovenska po štrnástich rokoch v EÚ očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny. "Keďže do záverov Rady EÚ nebola premietnutá naša zásadná požiadavka, a tou bolo vyrovnanie priamych platieb, tento dokument sme nemohli podporiť," vysvetlila šéfka slovenského agrorezortu. Slovensko hlasovalo "proti" spolu s Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom.
MPRV pripomenulo, že dokument o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ po roku 2020 predstavila Európska komisia (EK) minulý rok. Hovorí o zachovaní prvého piliera, ale aj o podpore inovácií a digitalizácie, spravodlivej podpore príjmov, starostlivosti o životné prostredie, ako aj o posilnení sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí.
"Diskusie k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 sú už v plnom prúde. Momentálne je najočakávanejším dokumentom návrh podoby viacročného finančného rámca, ktorý by mal byť predložený už začiatkom mája. Následne EK v priebehu leta predstaví legislatívne návrhy pre poľnohospodársku politiku," dodalo MPRV.
