Bratislava 6. septembra (TASR) – Na Slovensku sa vymýšľajú rôzne schémy, fondy, podpory. Tie však podľa analytika INESS (Institute of Economic and Social Studies) Martina Vlachynského nemôžu vykompenzovať celkovú nekvalitu podnikateľského prostredia, pod ktorú sa podľa neho podpisuje vysoká daňovo-odvodová záťaž, rozsiahla byrokracia, ktorú sa nedarí znížiť ani elektronizáciou.

„Na Slovensku je nadštandardne zaťažená aj relatívne nízka mzda, čo spolu s rýchlo rastúcou minimálnou mzdou výrazne prispieva k problému veľkej armády dlhodobo nezamestnaných nízko kvalifikovaných ľudí. Mimoriadne nízka je vymáhateľnosť vlastníckych práv a zlý stav legálneho prostredia,“ myslí si Vlachynský. Kauza Váhostav podľa neho dobre demonštrovala neefektívnosť systému spravodlivosti, neúčelnosť ponúknutých jednorazových riešení namiesto komplexnej zmeny.

„Byrokracia okolo platenia daní má tiež nadštandardné rozmery. Slovensko sa v oblasti platenia daní podľa Doing Business nachádza na 100. mieste na svete, pričom splnenie daňových povinností stojí modelový podnik viac ako 200 hodín času ročne. Pritom rozmermi, kultúrou aj ekonomikou podobná Litva sa nachádza na 24. mieste,“ podčiarkol.

Podľa analytika v oblasti zjednodušenia platenia daní má Slovensko pred sebou veľa práce. „Vláda spravila z podnikateľov zodpovedných za svoju vlastnú fiškálnu nedisciplinovanosť, čo im vo viacerých oblastiach prinieslo zvýšenú administratívnu záťaž. Byrokracia dopadá na malé aj veľké firmy. No veľké firmy sa s ňou väčšinou dokážu popasovať úspešnejšie. Pre veľkú firmu je jednoduchšie najať špecializovaného daňového účtovníka či tím právnikov než pre malú firmu, kde je na všetko len zopár ľudí či priamo len majiteľ,“ zhodnotil Vlachynský.