Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rekonštrukcia, rovnako ako aj kúpa auta, medzi ciele, ktoré sa počas života periodicky opakujú.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Odborníci odhadujú, že bývanie sa zveľaďuje v priemere každých sedem rokov. Do renovácie pritom odchádza značná časť peňazí. Ako sa finančne pripraviť na rekonštrukciu domu či bytu a na aké finančné pasce si dať pozor, radí Peter Gajdoš, odborník na osobné financie z Partners Group SK.
Prvým krokom, podľa neho, ktorým sa rekonštrukcia bývania začne, je dôkladné rozplánovanie rozpočtu. Okrem jednotlivých položiek však musí obsahovať aj kolónku so započítanou rezervou vo výške 10 – 20 %. Prax totiž ukazuje, že takmer každá rekonštrukcia sa v konečnom dôsledku predraží a niekedy môže ísť aj o tisíce eur. V druhom kroku sa vyberá spôsob financovania.
"Ak pôjdeme do úveru, je potrebné si vopred zistiť a overiť reálne možnosti získania aj čerpania. Pri niektorých typoch úverov, v kombinácii s ďalšími parametrami, ako napríklad práca na živnosť, sa môže proces vybavovania úveru predĺžiť aj na mesiac i viac. Rovnako musí mať klient potvrdené bezchybné splácanie úverov, ak už iné úvery má. Platobnú disciplínu si banka overuje v úverovom registri po podaní žiadosti o úver," radí Gajdoš.
Zároveň upozorňuje, že financie treba mať zabezpečené ešte pred začatím rekonštrukcie. "Akonáhle máme ujasnené, koľko nás bude rekonštrukcia stáť a z akých zdrojov budeme čerpať financie, prichádzame do tretej fázy príprav – oslovenie majstrov a nákup materiálu. V opačnom poradí často dochádza k problémom, prieťahom a neúplným riešeniam," varuje odborník.
Podľa Gajdoša patrí rekonštrukcia, rovnako ako aj kúpa auta, medzi ciele, ktoré sa počas života periodicky opakujú. Analytici odhadujú, že majitelia nehnuteľností rekonštruujú v priemere každých sedem rokov. Preto je potrebné neustále vytvárať tzv. strednodobé prostriedky, či už formou stavebného sporenia, alebo pravidelným investovaním do podielových fondov. Výška sporenia je pritom individuálna a odvíja sa od rozpočtu danej rodiny, hodnoty nehnuteľnosti a ceny plánovanej rekonštrukcie. Mala by však kopírovať pravidlo ideálnych finančných mier, kde 10 % z príjmu smerujeme do rezervy, 20 % na zabezpečenie na dôchodok a tvorbu dlhodobých aktív, maximálne 30 % na splátku úverov či pôžičiek a nie viac ako 40 % by sa malo vložiť do pravidelnej mesačnej spotreby.
Najčastejšou finančnou pascou pri obnove bývania je predraženie. Spôsobuje ho jednak neznalosť cien práce či materiálov, ale aj postupné pridávanie položiek už počas realizácie, množstvo „doplnkov“ dokúpených v priebehu prác, hoci v pôvodnom rozpočte zohľadnené neboli. Problém môže rovnako nastať, ak sa začne s rekonštrukciou aj keď nie sú stopercentne vysporiadané finančné zdroje. Ďalšou príčinou predraženia môže byť aj svojpomocná rekonštrukcia.
"Základným predpokladom je, že sme dostatočne zruční, no tiež si treba zvážiť, či mzda, ktorú by sme zarobili v čase prác na byte, nie je vyššia ako suma, ktorú by sme zaplatili majstrom za prácu," radí Gajdoš. Usporiť sa podľa neho dá napríklad na získaných zľavách na materiáli, či na prácach objednaných u menších firiem alebo živnostníkov.
Prvým krokom, podľa neho, ktorým sa rekonštrukcia bývania začne, je dôkladné rozplánovanie rozpočtu. Okrem jednotlivých položiek však musí obsahovať aj kolónku so započítanou rezervou vo výške 10 – 20 %. Prax totiž ukazuje, že takmer každá rekonštrukcia sa v konečnom dôsledku predraží a niekedy môže ísť aj o tisíce eur. V druhom kroku sa vyberá spôsob financovania.
"Ak pôjdeme do úveru, je potrebné si vopred zistiť a overiť reálne možnosti získania aj čerpania. Pri niektorých typoch úverov, v kombinácii s ďalšími parametrami, ako napríklad práca na živnosť, sa môže proces vybavovania úveru predĺžiť aj na mesiac i viac. Rovnako musí mať klient potvrdené bezchybné splácanie úverov, ak už iné úvery má. Platobnú disciplínu si banka overuje v úverovom registri po podaní žiadosti o úver," radí Gajdoš.
Zároveň upozorňuje, že financie treba mať zabezpečené ešte pred začatím rekonštrukcie. "Akonáhle máme ujasnené, koľko nás bude rekonštrukcia stáť a z akých zdrojov budeme čerpať financie, prichádzame do tretej fázy príprav – oslovenie majstrov a nákup materiálu. V opačnom poradí často dochádza k problémom, prieťahom a neúplným riešeniam," varuje odborník.
Podľa Gajdoša patrí rekonštrukcia, rovnako ako aj kúpa auta, medzi ciele, ktoré sa počas života periodicky opakujú. Analytici odhadujú, že majitelia nehnuteľností rekonštruujú v priemere každých sedem rokov. Preto je potrebné neustále vytvárať tzv. strednodobé prostriedky, či už formou stavebného sporenia, alebo pravidelným investovaním do podielových fondov. Výška sporenia je pritom individuálna a odvíja sa od rozpočtu danej rodiny, hodnoty nehnuteľnosti a ceny plánovanej rekonštrukcie. Mala by však kopírovať pravidlo ideálnych finančných mier, kde 10 % z príjmu smerujeme do rezervy, 20 % na zabezpečenie na dôchodok a tvorbu dlhodobých aktív, maximálne 30 % na splátku úverov či pôžičiek a nie viac ako 40 % by sa malo vložiť do pravidelnej mesačnej spotreby.
Najčastejšou finančnou pascou pri obnove bývania je predraženie. Spôsobuje ho jednak neznalosť cien práce či materiálov, ale aj postupné pridávanie položiek už počas realizácie, množstvo „doplnkov“ dokúpených v priebehu prác, hoci v pôvodnom rozpočte zohľadnené neboli. Problém môže rovnako nastať, ak sa začne s rekonštrukciou aj keď nie sú stopercentne vysporiadané finančné zdroje. Ďalšou príčinou predraženia môže byť aj svojpomocná rekonštrukcia.
"Základným predpokladom je, že sme dostatočne zruční, no tiež si treba zvážiť, či mzda, ktorú by sme zarobili v čase prác na byte, nie je vyššia ako suma, ktorú by sme zaplatili majstrom za prácu," radí Gajdoš. Usporiť sa podľa neho dá napríklad na získaných zľavách na materiáli, či na prácach objednaných u menších firiem alebo živnostníkov.
