Bratislava 17. novembra (TASR) - Tradičné chápanie postavenia žien v ekonomike vychádza z predpokladu, že s rastom ekonomiky priamo úmerne narastá aj počet zamestnaných žien. To však nie je pravda, pretože za 200 rokov nevzrástla zamestnanosť rovnomerne s rastúcou ekonomikou. Upozornili na to starší výskumný pracovník Brian Fabo a analytik štrukturálnych politík Vladimír Novák z Národnej banky Slovenska (NBS) vo svojom blogu na základe výskumu laureátky Nobelovej ceny za ekonómiu Claudie Goldin.

Kľúčovú úlohu v zamestnanosti žien zohrali štrukturálne zmeny a zmeny spoločenských noriem týkajúcich sa úlohy a postavenia žien v domácnosti a ich starostlivosti o deti. Nerovnosti v príjmoch negatívne ovplyvňujú zastúpenie žien na trhu práce.

"Dôležitým poznatkom bolo aj uvedomenie si, že na pracovnom trhu existujú súčasne viaceré generácie, pričom každá môže byť ovplyvnená rôznymi sociálnymi normami formujúcimi ich očakávania. Napríklad generácia žien, ktorých matky boli predovšetkým ženami v domácnosti, mohla mať skreslené očakávania súvisiace s ich budúcimi pracovnými možnosťami," uviedli odborníci z NBS.

Vzdelávanie žien sa tak začalo podceňovať a bránilo to naplno využiť talent a potenciál žien. V minulosti zároveň nižšia fyzická sila znevýhodňovala ženy voči mužom. V súčasnosti zamestnávatelia očakávajú, že matky s malými deťmi sú menej flexibilné. Na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách sveta a Európskej únie (EÚ), by mali mať výskumníci a analytici prístupnosť k týmto údajom, aby mohli zlepšovať politiky a zavádzať ich do praxe.

"Napríklad rozdiel v príjmoch mužov a žien v roku 2021 sa na Slovensku zvýšil, a to najmä vo vekovej skupine 45 až 54 rokov, pričom priemerne v krajinách EÚ v rovnakom období pokračoval trend mierneho znižovania rozdielov," dodali odborníci.