Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia Ekonomika

Nemecko plánuje v roku 2024 vydať dlh vo výške 440 miliárd eur

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk

Vláda v Berlíne plánuje vydať v roku 2024 dlh vo výške približne 440 miliárd eur. Uviedla to v utorok nemecká finančná agentúra. To je pokles v porovnaní s dlhom približne 500 miliárd eur v roku 2023.

Berlín 19. decembra (TASR) - Nemecká vláda plánuje budúcom roku predať menší objem federálneho dlhu, keďže pokračuje v rušení finančnej pomoci na kompenzáciu dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a energetickej krízy. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

Vláda v Berlíne plánuje vydať v roku 2024 dlh vo výške približne 440 miliárd eur. Uviedla to v utorok nemecká finančná agentúra. To je pokles v porovnaní s dlhom približne 500 miliárd eur v roku 2023.

Tento plán zahŕňa predaj konvenčných dlhopisov v hodnote 248 miliárd eur na kapitálovom trhu v aukciách. Ďalších 165 miliárd eur chce Berlín získať z predaja zmeniek na peňažnom trhu a 17 až 19 miliardami eur z tzv. zelených dlhopisov, uviedla agentúra.

Nemecké dlhopisy si po tomto oznámení pripísali zisky, pričom výnos z desaťročných dlhopisov klesol v priebehu dňa približne o päť bázických bodov na 2,03 %, čo je takmer najnižšia úroveň od marca.

Pôžičky nemeckej spolkovej vlády sa od roku 2020 prudko zvýšili. Dôvodom bol prudký nárast výdavkov na riešenie dôsledkov pandémie a neskôr sa snažila zmierniť záťaž vyplývajúcu z prudkého nárastu cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu.

Po odznení týchto kríz minister financií Christian Lindner, ktorý je lídrom Slobodných demokratov, pôvodne trval na tom, aby nemecká trojkoalícia obnovila ústavný limit na nové pôžičky. Ale šokujúci verdikt ústavného súdu, ktorý v novembri rozhodol, že vláda porušila dlhové pravidlá, keď presunula do klimatického fondu nevyužitých 60 miliárd eur určených na podporu ekonomiky počas pandémie, vytvoril obrovskú dieru v plánoch výdavkov na budúci rok. Lindner bol tak nútený pozastaviť už štvrtý rok po sebe tzv. dlhovú brzdu, ktorá bráni štátu požičať si viac ako 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP) na pokrytie štrukturálneho deficitu, ak na to nie sú mimoriadne dôvody.