Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

PRIESKUM: Nezamestnaní sa nechcú za prácou sťahovať, východniari áno

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Ponuky práce mimo svojho bydliska nezamestnaní väčšinou odmietajú. Z východného Slovenska vyjadrilo ochotu cestovať za prácou 64 % opýtaných.

Košice 8. decembra (TASR) - Ochota nezamestnaných ľudí sťahovať sa a cestovať za prácou je na Slovensku veľmi nízka, svetlou výnimkou sú z tohto pohľadu východniari. Na základe výsledkov októbrového prieskumu o tom dnes informovala HR Aliancia (Aliancia personálnych agentúr Slovenska). Prieskum realizovaný agentúrou AKO prebiehal na reprezentatívnej vzorke 400 nezamestnaných, z nich 163 bolo z Košického a Prešovského kraja.

Z prieskumu vyplýva, že viac ako dve tretiny ľudí (71,5 %) bez práce nie sú ochotné sa za prácou presťahovať. Hoci približne rovnaký počet (65,6 %) deklaroval ochotu do zamestnania dochádzať, na ceste chce väčšina z nich (63,5 %) stráviť maximálne hodinu. "Dve tretiny nezamestnaných, ktorí sú ochotní dochádzať za prácou, nechcú cestovať dlhšie než pol hodinu do práce a pol hodinu z nej. Ak si k tomu pripočítame fakt, že 71,5 percenta nezamestnaných sa odmieta za prácou sťahovať, tak zistíme, že mobilita pracovnej sily je na Slovensku mizerná. Nemôžeme sa preto diviť, že slovenské hladové doliny zostávajú hladovými dolinami už dlhé roky," uviedla viceprezidentka HR Aliancie Jana Mesárová.

Z pohľadu nezamestnaných z východného Slovenska je sťahovať sa za prácou ochotná necelá tretina z nich (32,5 %), viac je to iba v Trenčianskom kraji (33,3 %). "Tieto čísla nie sú vysoké, no v porovnaní s inými regiónmi Slovenska patria východniari z pohľadu mobility pracovnej sily medzi tých lepších. Napríklad, v Banskobystrickom kraji, ktorý tiež patrí medzi chudobnejšie regióny, je ochotných sťahovať sa necelých 18 % nezamestnaných," približuje Peter Dosedla, člen prezídia HR Aliancie.

O niečo lepšie sú na tom slovenskí nezamestnaní z pohľadu dochádzania za prácou. Väčšina chce cestovať (65,5 %), problémom je však čas, ktorý sú ochotní stráviť na ceste a peniaze, ktoré sú pripravení minúť. Výsledkom potom je, že ponuky práce mimo svojho bydliska nezamestnaní väčšinou odmietajú. Z východného Slovenska vyjadrilo ochotu cestovať za prácou 64 % opýtaných.



Podľa HR Aliancie majú aj preto slovenskí zamestnávatelia problém obsadiť všetky voľné miesta vhodnými kandidátmi. Trh práce sa dostal do situácie, v akej sa nachádzal pred hospodárskou krízou, a napriek tomu, že na úradoch práce sú evidované státisíce ľudí, firmy si nemajú z čoho vyberať. "Keď prídeme prezentovať do okresu s vysokou nezamestnanosťou ponuku práce, nezamestnaní sa zvyknú zdvihnúť hneď po tom, čo sa dozvedia, že by do roboty museli dochádzať. Ostatné podmienky ich ani nezaujímajú. Práve preto sme sa rozhodli objednať si prieskum, aby sme zistili hlavné bariéry, ktoré ľudí od cestovania odrádzajú," vysvetľuje Dosedla.

Najčastejším dôvodom, prečo ľudia odmietajú opustiť svoje bydlisko, je nemožnosť opustiť rodinu. Ďalším významným faktorom, ktorý obmedzuje mobilitu, je neochota opustiť vlastný dom alebo byt.

"Tu vidíme problém v tom, že na Slovensku výrazne zaostáva výstavba dostupného nájomného bývania. Mnohí ľudia nechcú bývať v ubytovniach a prenájom bytu je pre nich pridrahý. Preto radšej zostanú doma a poberajú dávky," konštatoval Dosedla.

Nízka mobilita pracovnej sily pritom najviac postihuje ľudí s nízkym vzdelaním, teda tých, ktorých je na úradoch práce evidovaných najviac. Riešením pre nízko kvalifikovaných nezamestnaných by bolo práve dochádzanie za prácou, no títo ľudia radšej sedia doma.

Slovenský trh práce podľa Mesárovej potrebuje zásadné zmeny, inak sa zvýšenie mobility pracovnej sily nepodarí dosiahnuť. "Ak sa v tomto smere nič neudeje, budeme svedkami dovozu pracovníkov z krajín, ako je Bulharsko a Rumunsko, a tento dovoz bude čoraz masívnejší," tvrdí.