Bratislava 22. októbra (TASR) – Počet dobrovoľných dražieb sa za posledné obdobie výrazne nezmenil. V tomto roku do konca augusta Notárska komora (NK) SR, ktorá vykonáva technickú správu registra dobrovoľných dražieb, ich zapísala celkom 2563, čo je v priemere okolo 320 mesačne a v minulom roku ich bolo celkom 3741, v priemere okolo 311 mesačne.

Zákon o dobrovoľných dražbách (ZoDD) počíta s viacerými prípadmi, kedy sa vec, či už hnuteľná alebo nehnuteľná, môže dražiť. Upozorňuje na ne predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory (NK) SR Katarína Valová.

"Dražbu môže navrhnúť samotný vlastník, lebo chce vec, najčastejšie nehnuteľnosť predať za čo najlepšiu cenu, ktorú možno dosiahnuť práve dražbou, a tá je verejná a transparentná. Navrhovateľom môže byť aj záložný veriteľ, najčastejšie je ním banka, ktorá vlastne takýmto spôsobom vykonáva svoje záložné právo k veci," vysvetlila Valová a upozornila tiež, že dražbu môže navrhnúť aj "iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona". Napríklad v prípade, že je obchodná spoločnosť alebo živnostník v konkurze, tak aj správca konkurznej podstaty.

"Vo väčšine prípadov je však navrhovateľom dražby záložný veriteľ. Ide teda o prípad, kedy dlžník nesplatil svoju splatnú pohľadávku voči veriteľovi a zároveň si tento veriteľ zabezpečil pohľadávku záložným právom," konštatovala Valová.

Predmetom dražby v zmysle spomínaného zákona (ZoDD) môže byť vec, ale aj právo, či iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku.

"V praxi sa najčastejšie stretávame s dobrovoľnými dražbami, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti a ich navrhovateľmi sú banky ako záložní veritelia, ktorí si formou dobrovoľnej dražby úplne alebo sčasti uspokoja svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Častým predmetom dražby bývajú aj hnuteľné veci ako autá, stroje, zariadenia, prípadne pohľadávky bytového družstva," doplnila Valová.