Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Úrad má výhrady aj k tomu, že niektoré aktivity boli realizované so značným oneskorením.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Verejné prístavy na Dunaji majú výrazné rezervy pri modernizácii. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Kontrolóri upozorňujú na neštandardné vlastnícke vzťahy a nečerpanie eurofondov, ktoré výrazne brzdia rozvoj prístavov, ako dôležitej súčasti vodnej dopravy.
Kontrola spoločnosti Verejné prístavy v rokoch 2014 až 2016 sa týkala plnenia strategických zámerov rozvoja spoločnosti. Ukázalo sa, že v rozpore so stanovami sa valných zhromaždení nezúčastňovali všetci členovia predstavenstva ani dozornej rady. "Predložená dokumentácia bola nekompletná a niektoré originály dokumentov neboli k dispozícii," upozornil NKÚ.
Základný problém pre rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov je v súčasnom nastavení vlastníckych vzťahov medzi spoločnosťou Verejné prístavy a súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy. "Existujúce obchodno-právne vzťahy, neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy, z ktorých mnohé sú uzatvorené až do roku 2027, predstavujú výrazné limity pre ďalší rozvoj štátnej spoločnosti. Rozdelenie vlastníckych vzťahov v súčasnej dobe neumožňuje spoločnosti Verejné prístavy plniť zákonom stanovené strategické úlohy," upozornil NKÚ.
Výdavky na modernizáciu verejných prístavov situovaných na Dunaji tiež presahujú súčasné možnosti spoločnosti. "Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje na vysoké riziko, že financie z európskej pomoci nebudú vyčerpané a ciele modernizácie prístavu sa nenaplnia," tvrdí NKÚ.
NKÚ má výhrady aj k tomu, že v oblasti strategického smerovania spoločnosti neboli splnené úlohy rozvoja verejných prístavov a niektoré aktivity boli realizované so značným oneskorením. "Spoločnosť vypracovala Dlhodobú koncepciu rozvoja spoločnosti na roky 2014 až 2022, ktorá predpokladá investovanie do rozvoja a modernizácie. Koncepcia však už v čase schválenia bola maximalistická a v navrhovaných časových horizontoch nerealizovateľná. Navrhnuté zdroje financovania boli stanovené ako teoreticky možné, nie však reálne," uviedol NKÚ.
Úrad tiež upozorňuje na to, že vzniká otázka efektívnosti a účinnosti použitia nielen národných, ale aj európskych zdrojov. Kontrolóri v závere minulého roka informovali, že rezort dopravy napríklad za tri dokumenty súvisiace so stratégiou rozvoja verejného prístavu v Bratislave, ako aj s analýzou vodnej dopravy, uhradil spoločnosti Deloitte viac ako pol milióna eur. "V dokumentoch sa pritom opakovane vyskytovali obsahovo identické časti, ktoré sa nepremietali do vecných rozhodnutí a opatrení dotknutých inštitúcií," dodal NKÚ.
Kontrola spoločnosti Verejné prístavy v rokoch 2014 až 2016 sa týkala plnenia strategických zámerov rozvoja spoločnosti. Ukázalo sa, že v rozpore so stanovami sa valných zhromaždení nezúčastňovali všetci členovia predstavenstva ani dozornej rady. "Predložená dokumentácia bola nekompletná a niektoré originály dokumentov neboli k dispozícii," upozornil NKÚ.
Základný problém pre rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov je v súčasnom nastavení vlastníckych vzťahov medzi spoločnosťou Verejné prístavy a súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy. "Existujúce obchodno-právne vzťahy, neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy, z ktorých mnohé sú uzatvorené až do roku 2027, predstavujú výrazné limity pre ďalší rozvoj štátnej spoločnosti. Rozdelenie vlastníckych vzťahov v súčasnej dobe neumožňuje spoločnosti Verejné prístavy plniť zákonom stanovené strategické úlohy," upozornil NKÚ.
Výdavky na modernizáciu verejných prístavov situovaných na Dunaji tiež presahujú súčasné možnosti spoločnosti. "Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje na vysoké riziko, že financie z európskej pomoci nebudú vyčerpané a ciele modernizácie prístavu sa nenaplnia," tvrdí NKÚ.
NKÚ má výhrady aj k tomu, že v oblasti strategického smerovania spoločnosti neboli splnené úlohy rozvoja verejných prístavov a niektoré aktivity boli realizované so značným oneskorením. "Spoločnosť vypracovala Dlhodobú koncepciu rozvoja spoločnosti na roky 2014 až 2022, ktorá predpokladá investovanie do rozvoja a modernizácie. Koncepcia však už v čase schválenia bola maximalistická a v navrhovaných časových horizontoch nerealizovateľná. Navrhnuté zdroje financovania boli stanovené ako teoreticky možné, nie však reálne," uviedol NKÚ.
Úrad tiež upozorňuje na to, že vzniká otázka efektívnosti a účinnosti použitia nielen národných, ale aj európskych zdrojov. Kontrolóri v závere minulého roka informovali, že rezort dopravy napríklad za tri dokumenty súvisiace so stratégiou rozvoja verejného prístavu v Bratislave, ako aj s analýzou vodnej dopravy, uhradil spoločnosti Deloitte viac ako pol milióna eur. "V dokumentoch sa pritom opakovane vyskytovali obsahovo identické časti, ktoré sa nepremietali do vecných rozhodnutí a opatrení dotknutých inštitúcií," dodal NKÚ.
