Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyplýva to z rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý dnes definitívne 81 hlasmi schválil parlament.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. decembra (TASR) -Deficit verejných financií má v budúcom roku dosiahnuť 2,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Klesne tak z tohtoročných očakávaných 2,9 %. Verejný dlh má ostať pod hranicou 55 % HDP.
Vyplýva to z rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý dnes definitívne schválil parlament.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo za zákon roka 81 poslancov vládneho Smeru-SD, proti bolo 53 a hlasovania sa zdržalo 8 opozičných a nezaradených zákonodarcov.
Rezerva vlády
Vláda si v prípade deficitu stanovila aj rezervu vo výške 0,2 % HDP na riziká makroekonomického vývoja. Dôvodom je totiž pokračujúci geopolitický konflikt, ktorý má vplyv aj na vývoj európskych ekonomík, ktoré sú kľúčovými obchodnými partnermi Slovenska.
Rezort financií musel v rozpočte nájsť prostriedky na viaceré nové opatrenia, ktoré začnú platiť od budúceho roka. Sú nimi zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre nízkopríjmových zamestnancov či navýšenie platov učiteľov a zamestnancov vo verejnej správe a štátnej službe. Taktiež vláda vyčlenila peniaze na rozšírenie kapacity predškolských zariadení, ako aj na zavedenie súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), najväčšou položkou z toho je práve zavedenie odvodovej úľavy, ktorá si vyžiada náklady v objeme 150 miliónov eur.
Parlament odobril návrhy z výborov
Parlament odobril pozmeňujúce návrhy z jednotlivých výborov, ktorými sa navyšujú prostriedky pre viaceré kapitoly, napríklad Kanceláriu prezidenta SR, viac peňazí dostane aj rezort školstva, hospodárstva, práce, či zdravotníctva. Pôvodný vládny návrh deficitu na úrovni 1,98 % sa tak v parlamente zvýšil na aktuálnych 2,29 % HDP.
Vláda si pre budúci rok vytvorila rezervu aj v oblasti výberu daní. "Vytvárame si dodatočnú rezervu vo výške 300 miliónov eur na lepšie príjmy, najmä z dane z príjmov právnických a fyzických osôb, spotrebných daní aj dane z pridanej hodnoty," vyčíslil Kažimír.
Rast ekonomiky, pokles nezamestnanosti
Ako vyplýva z predpokladov rozpočtu, slovenská ekonomika v tomto roku dosiahne rast 2,4 % a v roku 2015 mierne zrýchli na 2,6 %. Zamestnanosť má v roku 2015 stúpnuť o 0,4 %, pričom pozitívne sa bude podľa rezortu financií vyvíjať počet zamestnaných najmä v trhových službách a priemysle.
"Miera nezamestnanosti klesne v roku 2015 na približne 13 % a jej poklesu bude napomáhať aj mierne zníženie počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva," predpokladá MF SR. Reálna mzda by mala v nasledujúcom roku dosiahnuť tempo rastu na úrovni 2,1 %, čo bude v súlade s rastom produktivity.
J. Kollár: Rozpočet na rok 2015 je rozpočtom premárnených príležitostí
Rok 2015 je posledným uceleným rokom vlády Roberta Fica (Smer-SD) a kabinet v ňom premrhal šancu na inovatívne reformy. Najmä v oblasti zdravotníctva, školstva či verejnej správy. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR nezaradený poslanec Jozef Kollár na margo práve prijatého rozpočtu na budúci rok.
"Jednou vetou by sme ho mohli označiť ako rozpočet premárnených príležitostí," skonštatoval. Vláda podľa neho neadresne berie peniaze všetkým a adresne ich rozdáva iba vyvoleným. "Ak hovorím, že neadresne všetkým berie, mám na mysli predovšetkým novelu zákona o dani z príjmov, ktorou vláda Roberta Fica za tri roky zoberie podnikateľom 840 miliónov eur," vyčíslil Kollár.
Zároveň podľa neho ponechaním sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni 20 % kabinet zoberie ľuďom za tri roky ďalších 730 miliónov eur. Nezaradený poslanec kritizoval aj to, že štát je podľa neho príliš drahý a je skôr potrebné výrazne znižovať jeho výdavky.
KDH: Je to zlá správa pre ľudí
Ku kritike sa pridalo aj opozičné KDH. Podľa podpredsedu strany Miloša Moravčíka je schválenie rozpočtu v aktuálnej podobe zlou správou pre ľudí. "Prinesie vyššie dane, vysoké ceny v obchodoch a nárast zadlženia. Vláda sa síce chystá ľuďom niečo dať, ale násobne viac im zoberie," domnieva sa.
Schválený rozpočet je podľa neho najhorším rozpočtom súčasnej vlády. "Všetky dane, ktoré doteraz zvýšila, zostávajú a zvyšujú sa nové," opísal. Dobrý rozpočet by mal podľa podpredsedu kresťanských demokratov namiesto zvyšovania daní znižovať predraženie nákupov vo verejnej správe a finančná pomoc by mala smerovať adresne tým, čo to potrebujú. "A nemal by zvyšovať zadlženosť občanov cez verejný dlh," dodal Moravčík.
SULÍK: Rozpočtu niečo chýba a niečoho má zasa príliš.
Opozičná SaS sa domnieva, že rozpočtu niečo chýba a niečoho má zasa príliš. "V zodpovednom rozpočte by sa rátalo aj s vplyvom odvodovej úľavy. Keď sa odpustia odvody zamestnancom s malými príjmami, prinesie to výpadky v odvodoch, na ktoré rozpočet nemyslel," opísal predseda liberálov Richard Sulík.
Upozornil aj na zohľadnenie zvyšovania platov štátnych zamestnancov. "Buď nech s nimi rátajú, alebo nech ich nezvyšujú, ale v tom prípade by bolo slušné to štátnym zamestnancom oznámiť," skonštatoval. Za opatrenia navyše v rozpočte označil ponechanie sadzby DPH na úrovni 20 %, hoci predchádzajúca vláda vložila do zákona jej zníženie. Podobne za nadbytočnú považuje aj existenciu Fondu národného majetku. "Táto inštitúcia dnes už nemala existovať," dodal Sulík.
Most-Híd hovorí o rizikách
S rozpočtom nie je spokojná ani ďalšia opozičná strana, Most-Híd. Podľa jej podpredsedu Ivana Švejnu je na jednej strane pravdou, že rozpočet sa pohybuje v určitých mantineloch. Stanovila ich Európska únia a tiež zákon o rozpočtovej zodpovednosti. "Na druhej strane sú tam obrovské riziká," doplnil Švejna. A to napríklad v oblasti zdravotníctva či pri čerpaní eurofondov.
Vyplýva to z rozpočtu verejnej správy na budúci rok, ktorý dnes definitívne schválil parlament.
Zo 142 prítomných zákonodarcov hlasovalo za zákon roka 81 poslancov vládneho Smeru-SD, proti bolo 53 a hlasovania sa zdržalo 8 opozičných a nezaradených zákonodarcov.
PREMIÉR: Rozpočet vytvára predpoklady na sociálne správanie sa vlády
Premiér Robert Fico spoločne s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD) označili budúcoročný rozpočet, ktorý dnes schválil parlament, za sociálny.
Podľa šéfa rezortu financií totiž okrem plnenia fiškálnych pravidiel môže vláda z prijatého rozpočtu financovať aj priority. "Medzi tie patria zamestnanosť a školstvo. Našli sme peniaze na vyššie platy učiteľov, na zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov. To je pre nás dôležité, aby sme mohli udržať oheň pod kotlom, aby sme sa mohli na budúci rok tešiť z rekordných ekonomických rastov," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii Kažimír.
Tiež uviedol, že vláda znižuje deficit verejných financií. "Znižujeme deficit viac na výdavkovej strane ako na príjmovej strane. Musíme si držať palce, aby dobre dopadol tento rok, aby riziká, ktoré sú prítomné, ale kľúčovo prichádzajú zvonka, aby pominuli," doplnil Kažimír.
Aj premiér Robert Fico je presvedčený, že do parlamentu rezort financií predložil kvalitný návrh rozpočtu. "Náš rozpočet bol zaradený do prvej triedy. Najmä je to rozpočet, ktorý vytvára predpoklady na ďalšie dobré výsledky v roku 2015 a určite aj v roku 2016. Vytvára priestor aj na sociálne správanie sa vlády Slovenskej republiky," podotkol Fico.
Reagoval tiež na to, že diskusia v parlamente oproti minulému roku trvala tento rok kratšie. "To len potvrdzuje, že nie sú žiadne výhrady voči ekonomickej, sociálnej a finančnej politike tak, ako to možno bolo inokedy v minulosti," myslí si premiér.
Nesúhlasí ale s kritikou niektorých opozičných poslancov, že reforma verejnej správy neprináša pozitívne výsledky. Uviedol, že vláde sa podarilo zrušiť všetky miestne špecializované orgány štátnej správy a zlúčiť ich do jednotných okresných úradov. "Ak niekto povie, že nie sú výsledky, tak je slepý. My sme úplne zrušili štátnu krajskú správu, všeobecnú aj špecializovanú. Za roky 2014-2016 očakávame, že to bude 700 miliónov eur, ktoré prídu do štátneho rozpočtu práve vďaka úsporám, ktoré boli urobené," vyčíslil Fico.
Premiér Robert Fico spoločne s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD) označili budúcoročný rozpočet, ktorý dnes schválil parlament, za sociálny.
Podľa šéfa rezortu financií totiž okrem plnenia fiškálnych pravidiel môže vláda z prijatého rozpočtu financovať aj priority. "Medzi tie patria zamestnanosť a školstvo. Našli sme peniaze na vyššie platy učiteľov, na zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov. To je pre nás dôležité, aby sme mohli udržať oheň pod kotlom, aby sme sa mohli na budúci rok tešiť z rekordných ekonomických rastov," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii Kažimír.
Tiež uviedol, že vláda znižuje deficit verejných financií. "Znižujeme deficit viac na výdavkovej strane ako na príjmovej strane. Musíme si držať palce, aby dobre dopadol tento rok, aby riziká, ktoré sú prítomné, ale kľúčovo prichádzajú zvonka, aby pominuli," doplnil Kažimír.
Aj premiér Robert Fico je presvedčený, že do parlamentu rezort financií predložil kvalitný návrh rozpočtu. "Náš rozpočet bol zaradený do prvej triedy. Najmä je to rozpočet, ktorý vytvára predpoklady na ďalšie dobré výsledky v roku 2015 a určite aj v roku 2016. Vytvára priestor aj na sociálne správanie sa vlády Slovenskej republiky," podotkol Fico.
Reagoval tiež na to, že diskusia v parlamente oproti minulému roku trvala tento rok kratšie. "To len potvrdzuje, že nie sú žiadne výhrady voči ekonomickej, sociálnej a finančnej politike tak, ako to možno bolo inokedy v minulosti," myslí si premiér.
Nesúhlasí ale s kritikou niektorých opozičných poslancov, že reforma verejnej správy neprináša pozitívne výsledky. Uviedol, že vláde sa podarilo zrušiť všetky miestne špecializované orgány štátnej správy a zlúčiť ich do jednotných okresných úradov. "Ak niekto povie, že nie sú výsledky, tak je slepý. My sme úplne zrušili štátnu krajskú správu, všeobecnú aj špecializovanú. Za roky 2014-2016 očakávame, že to bude 700 miliónov eur, ktoré prídu do štátneho rozpočtu práve vďaka úsporám, ktoré boli urobené," vyčíslil Fico.
Rezerva vlády
Vláda si v prípade deficitu stanovila aj rezervu vo výške 0,2 % HDP na riziká makroekonomického vývoja. Dôvodom je totiž pokračujúci geopolitický konflikt, ktorý má vplyv aj na vývoj európskych ekonomík, ktoré sú kľúčovými obchodnými partnermi Slovenska.
Rezort financií musel v rozpočte nájsť prostriedky na viaceré nové opatrenia, ktoré začnú platiť od budúceho roka. Sú nimi zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre nízkopríjmových zamestnancov či navýšenie platov učiteľov a zamestnancov vo verejnej správe a štátnej službe. Taktiež vláda vyčlenila peniaze na rozšírenie kapacity predškolských zariadení, ako aj na zavedenie súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), najväčšou položkou z toho je práve zavedenie odvodovej úľavy, ktorá si vyžiada náklady v objeme 150 miliónov eur.
Parlament odobril návrhy z výborov
Parlament odobril pozmeňujúce návrhy z jednotlivých výborov, ktorými sa navyšujú prostriedky pre viaceré kapitoly, napríklad Kanceláriu prezidenta SR, viac peňazí dostane aj rezort školstva, hospodárstva, práce, či zdravotníctva. Pôvodný vládny návrh deficitu na úrovni 1,98 % sa tak v parlamente zvýšil na aktuálnych 2,29 % HDP.
Vláda si pre budúci rok vytvorila rezervu aj v oblasti výberu daní. "Vytvárame si dodatočnú rezervu vo výške 300 miliónov eur na lepšie príjmy, najmä z dane z príjmov právnických a fyzických osôb, spotrebných daní aj dane z pridanej hodnoty," vyčíslil Kažimír.
Rast ekonomiky, pokles nezamestnanosti
Ako vyplýva z predpokladov rozpočtu, slovenská ekonomika v tomto roku dosiahne rast 2,4 % a v roku 2015 mierne zrýchli na 2,6 %. Zamestnanosť má v roku 2015 stúpnuť o 0,4 %, pričom pozitívne sa bude podľa rezortu financií vyvíjať počet zamestnaných najmä v trhových službách a priemysle.
"Miera nezamestnanosti klesne v roku 2015 na približne 13 % a jej poklesu bude napomáhať aj mierne zníženie počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva," predpokladá MF SR. Reálna mzda by mala v nasledujúcom roku dosiahnuť tempo rastu na úrovni 2,1 %, čo bude v súlade s rastom produktivity.
J. Kollár: Rozpočet na rok 2015 je rozpočtom premárnených príležitostí
Rok 2015 je posledným uceleným rokom vlády Roberta Fica (Smer-SD) a kabinet v ňom premrhal šancu na inovatívne reformy. Najmä v oblasti zdravotníctva, školstva či verejnej správy. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR nezaradený poslanec Jozef Kollár na margo práve prijatého rozpočtu na budúci rok.
"Jednou vetou by sme ho mohli označiť ako rozpočet premárnených príležitostí," skonštatoval. Vláda podľa neho neadresne berie peniaze všetkým a adresne ich rozdáva iba vyvoleným. "Ak hovorím, že neadresne všetkým berie, mám na mysli predovšetkým novelu zákona o dani z príjmov, ktorou vláda Roberta Fica za tri roky zoberie podnikateľom 840 miliónov eur," vyčíslil Kollár.
Zároveň podľa neho ponechaním sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni 20 % kabinet zoberie ľuďom za tri roky ďalších 730 miliónov eur. Nezaradený poslanec kritizoval aj to, že štát je podľa neho príliš drahý a je skôr potrebné výrazne znižovať jeho výdavky.
KDH: Je to zlá správa pre ľudí
Ku kritike sa pridalo aj opozičné KDH. Podľa podpredsedu strany Miloša Moravčíka je schválenie rozpočtu v aktuálnej podobe zlou správou pre ľudí. "Prinesie vyššie dane, vysoké ceny v obchodoch a nárast zadlženia. Vláda sa síce chystá ľuďom niečo dať, ale násobne viac im zoberie," domnieva sa.
Schválený rozpočet je podľa neho najhorším rozpočtom súčasnej vlády. "Všetky dane, ktoré doteraz zvýšila, zostávajú a zvyšujú sa nové," opísal. Dobrý rozpočet by mal podľa podpredsedu kresťanských demokratov namiesto zvyšovania daní znižovať predraženie nákupov vo verejnej správe a finančná pomoc by mala smerovať adresne tým, čo to potrebujú. "A nemal by zvyšovať zadlženosť občanov cez verejný dlh," dodal Moravčík.
SULÍK: Rozpočtu niečo chýba a niečoho má zasa príliš.
Opozičná SaS sa domnieva, že rozpočtu niečo chýba a niečoho má zasa príliš. "V zodpovednom rozpočte by sa rátalo aj s vplyvom odvodovej úľavy. Keď sa odpustia odvody zamestnancom s malými príjmami, prinesie to výpadky v odvodoch, na ktoré rozpočet nemyslel," opísal predseda liberálov Richard Sulík.
Upozornil aj na zohľadnenie zvyšovania platov štátnych zamestnancov. "Buď nech s nimi rátajú, alebo nech ich nezvyšujú, ale v tom prípade by bolo slušné to štátnym zamestnancom oznámiť," skonštatoval. Za opatrenia navyše v rozpočte označil ponechanie sadzby DPH na úrovni 20 %, hoci predchádzajúca vláda vložila do zákona jej zníženie. Podobne za nadbytočnú považuje aj existenciu Fondu národného majetku. "Táto inštitúcia dnes už nemala existovať," dodal Sulík.
Most-Híd hovorí o rizikách
S rozpočtom nie je spokojná ani ďalšia opozičná strana, Most-Híd. Podľa jej podpredsedu Ivana Švejnu je na jednej strane pravdou, že rozpočet sa pohybuje v určitých mantineloch. Stanovila ich Európska únia a tiež zákon o rozpočtovej zodpovednosti. "Na druhej strane sú tam obrovské riziká," doplnil Švejna. A to napríklad v oblasti zdravotníctva či pri čerpaní eurofondov.
