Bratislava 17. októbra (TASR) - Novela zákona o sociálnych službách neprináša systémové riešenie v oblasti dlhodobej starostlivosti o odkázaného občana ani pre ľudí v kríze. Myslí si to opozičná poslankyňa hnutia OĽaNO Soňa Gaborčáková, ktorá predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

K novele má viacero výhrad. Chýba jej v nej jednotný posudkový systém. Posudzovanie občanov tak budú naďalej vykonávať štyri inštitúcie. "Neuznávajú si posudky navzájom. V rámci legislatívy je možné, aby bol posudok odkázanosti akceptovaný vyšším územným celkom (VÚC), ale v praxi sa to stáva tak, že darmo sú posúdení ľudia na úrade práce, musia byť opäť posúdení na VÚC," skonštatovala Gaborčáková. V pozmeňujúcom návrhu preto navrhuje, aby bol povinne akceptovaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý vypracoval úrad práce, ak je komplexný.

Novele vyčíta aj to, že nezavádza viaczdrojové financovanie. "Muselo by pozostávať z verejných a súkromných zdrojov. Novela by musela priniesť nové mechanizmy financovania sociálnych služieb," priblížila Gaborčáková s tým, že v súčasnosti na jedného občana nad 65 rokov pripadá 5,2 pracujúceho človeka. V roku 2060 to už bude už len 1,5 pracujúceho. "Obce dostávajú príplatok k podielovým daniam na občana nad 65 rokov. Bude menej ľudí v produktívnom veku, menej podielových daní a všetko sa začne kriviť," očakáva Gaborčáková s tým, že novela mala priniesť udržateľné zmeny. "Toto novela neberie do úvahy. Do budúcnosti bude veľký problém pre obce, ak tam nebudú mladí. Služby bude potrebné dávať pre odkázaných občanov, ale podielové dane budú nízke. Preto je to neudržateľné," myslí si Gaborčáková.

Problémom môže byť aj to, že nie všetkým občanom sa príspevok dostane. "Peniaze na sociálne služby pôjdu naďalej nie za človekom, ale za sociálnou inštitúciou. Ak zavádzame príspevok na opatrovanie pri určitých typoch sociálnych služieb, nie do všetkých sa príspevok na odkázanosť dostane," tvrdí Gaborčáková.

Novela podľa nej zabudla aj na službu včasnej intervencie. "Tá tiež pracuje s odkázaným človekom. Ak robíme príspevok na odkázanosť a zavádzame ich len v určitých typoch služieb, pýtam sa, prečo nie v takých, ktoré sa poskytujú v domácom prostredí?" adresovala rezortu práce opozičná poslankyňa.

V pozmeňujúcom návrhu preto presadzuje, aby výška finančného príspevku na poskytovanie služby včasnej intervencie sa určila v prepočte na počet hodín poskytovanej služby minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom výška hodinovej sadzby je minimálne 16,70 eura. Tiež trvá na tom, aby sa valorizácia príspevkov na odkázanosť naviazala na minimálnu mzdu.

Návrhy Gaborčákovej podporila aj jej stranícka kolegyňa Erika Jurinová. "Trápi ma, že ambulantné služby ako keby nepatrili do systému sociálnej pomoci. Len minimum požiadaviek práve týchto poskytovateľov bolo prijatých," podotkla Jurinová s tým, že novela ako keby rozdeľovala na poskytovateľov pobytových a ambulantných služieb. "Toto je nebezpečná situácia. Treba rovnako pristupovať k obidvom druhom služieb," dodala Jurinová.

Zjednotenie posudkovej činnosti podporuje nezaradená poslankyňa Alena Bašistová. Upozornila však, že vláda má túto prioritu v programovom vyhlásení vlády a pripravuje sa nová legislatíva v tejto oblasti.

Poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD) upozornila, že v praxi sa stáva, že sú dva rôzne posudky na toho istého človeka, ale podľa jej slov o tomto probléme rezort práce vie a bude ho riešiť. "Obce a mestá by chceli viac peňazí. Ale momentálne nám štát pomáha aj tým, že vykrýva opatrovateľky cez peniaze z európskych fondov," upozornila Vaľová.