Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Občiansky crowdfunding vznikol ako zbieranie prostriedkov občanov na niečo, čo priamo potrebujú riešiť vo svojom okolí, a postupne prerástol do väčších projektov.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) – Občianska iniciatíva na zbieranie peňažných prostriedkov verejnosti môže byť pre mestá a obce signálom, že ide o projekt hodný podpory aj z verejných prostriedkov. Na piatkovej diskusii o crowdfundingu v Bratislave to pre TASR uviedla Slavomíra Salajová zo záujmového združenia Fórum kreatívneho priemyslu (Creative Industry Forum, CIF).
Občiansky crowdfunding vznikol ako zbieranie prostriedkov občanov na niečo, čo priamo potrebujú riešiť vo svojom okolí, a postupne prerástol do väčších projektov. "Jednotlivé mestá, alebo teda samosprávy, začali pozitívne reflektovať na takéto iniciatívy a začali ich spolupodporovať aj z verejných prostriedkov. Čiže vznikla taká forma, že pôvodne čisto zbieranie peňažných prostriedkov len v tej verejnosti začalo prerastať do toho, že ten štát alebo to mesto si uvedomilo, že je to iniciatíva, ktorá je hodná toho, aby bola podporená aj z verejných prostriedkov," priblížila Salajová.
Sčasti to podľa nej nahrádza činnosť, ktorú by mala robiť samotná samospráva, ale ani tá nemá možnosť vidieť všetky problémy občanov. "Toto ako keby indikuje aj požiadavky, potreby a záujem verejnosti, ktoré na tom území má," dodala.
Občania majú podľa Jána Mazúra z Právnickej fakulty Univerzity Komenského a zo spoločnosti Crowdberry rôzne nápady ako napríklad využiť priestor, ktorý patrí mestu. Mestá a obce by mohli využívať akýsi spôsob crowdfundingového dofinancovania ich participatívnych rozpočtov. "Crowdfunding môže toto významne podporiť a práve v súlade s tým participatívnym rozpočtom by to mohlo celkom dobre fungovať. Zatiaľ je to len teoretický konštrukt, čiže je to niečo, čo zatiaľ na Slovensku neoperuje, ale do budúcnosti by mohlo," zdôraznil Mazúr. Ako dodal, tým, že niekoľko tisíc ľudí prejaví záujem o konkrétny projekt, má mesto istotu, že je po ňom reálny dopyt.
Situácia je podľa Salajovej taká, že sa momentálne mapuje, aké má táto forma financovania pozitíva a negatíva, pričom aj v súčasnosti sú možné minimálne tie najjednoduchšie formy takéhoto spájania sa. "Napríklad mestá, ktoré majú svoje grantové schémy, by mohli podporovať projekty, ktoré už napríklad majú za sebou úspešnú crowdfundingovú kampaň – v oblasti cestovného ruchu, v oblasti umenia a kultúry - na území toho mesta," poznamenala s tým, že crowdfundingom by mohlo byť podporované aj sociálne podnikanie.
Občiansky crowdfunding vznikol ako zbieranie prostriedkov občanov na niečo, čo priamo potrebujú riešiť vo svojom okolí, a postupne prerástol do väčších projektov. "Jednotlivé mestá, alebo teda samosprávy, začali pozitívne reflektovať na takéto iniciatívy a začali ich spolupodporovať aj z verejných prostriedkov. Čiže vznikla taká forma, že pôvodne čisto zbieranie peňažných prostriedkov len v tej verejnosti začalo prerastať do toho, že ten štát alebo to mesto si uvedomilo, že je to iniciatíva, ktorá je hodná toho, aby bola podporená aj z verejných prostriedkov," priblížila Salajová.
Sčasti to podľa nej nahrádza činnosť, ktorú by mala robiť samotná samospráva, ale ani tá nemá možnosť vidieť všetky problémy občanov. "Toto ako keby indikuje aj požiadavky, potreby a záujem verejnosti, ktoré na tom území má," dodala.
Občania majú podľa Jána Mazúra z Právnickej fakulty Univerzity Komenského a zo spoločnosti Crowdberry rôzne nápady ako napríklad využiť priestor, ktorý patrí mestu. Mestá a obce by mohli využívať akýsi spôsob crowdfundingového dofinancovania ich participatívnych rozpočtov. "Crowdfunding môže toto významne podporiť a práve v súlade s tým participatívnym rozpočtom by to mohlo celkom dobre fungovať. Zatiaľ je to len teoretický konštrukt, čiže je to niečo, čo zatiaľ na Slovensku neoperuje, ale do budúcnosti by mohlo," zdôraznil Mazúr. Ako dodal, tým, že niekoľko tisíc ľudí prejaví záujem o konkrétny projekt, má mesto istotu, že je po ňom reálny dopyt.
Situácia je podľa Salajovej taká, že sa momentálne mapuje, aké má táto forma financovania pozitíva a negatíva, pričom aj v súčasnosti sú možné minimálne tie najjednoduchšie formy takéhoto spájania sa. "Napríklad mestá, ktoré majú svoje grantové schémy, by mohli podporovať projekty, ktoré už napríklad majú za sebou úspešnú crowdfundingovú kampaň – v oblasti cestovného ruchu, v oblasti umenia a kultúry - na území toho mesta," poznamenala s tým, že crowdfundingom by mohlo byť podporované aj sociálne podnikanie.
