< späť

Obyvatelia Slovenska v súčasnosti sporia málo

Ilustračná foto Foto: FOTO TASR/AP

V porovnaní s inými Európanmi teda neusporili veľa a finančné aktíva na obyvateľa dosahujú len 12.300 eur. Je to o tretinu menej, ako majú v Česku či Maďarsku.

Bratislava 17. októbra (TASR) - Obyvatelia Slovenska v súčasnosti sporia málo, odkladajú len necelých 9 eur z každých zarobených 100 eur. V porovnaní s inými Európanmi teda neusporili veľa a finančné aktíva na obyvateľa dosahujú len 12.300 eur. Je to o tretinu menej, ako majú v Česku či Maďarsku. Priemerný obyvateľ eurozóny má finančné aktíva až päťnásobne vyššie, a to vyše 68.000 eur.

"Túto situáciu by sme mali v najbližších rokoch zmeniť, bude to však možné, len ak začneme rozmýšľať o nových formách investovania. Počas najbližších piatich rokov by celkové úspory Slovákov mohli narásť nad hranicu 18.000 eur, teda na dnešnú úroveň Čechov. Navyše investori sú optimisti, hovoria to indexy, ktoré odrážajú ich očakávania k výkonom produkcie, a naopak, index strachu je jeden z najnižších," povedal na stretnutí s novinármi dnes v Bratislave makroekonóm VÚB Andrej Arady.

Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom venujú pozornosť miere zhodnotenia.

"Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sme konzervatívni a máme obavy o stratu časti alebo celej investície," uviedol Peter Margetiny, špecialista zo správcovskej spoločnosti VÚB Asset Management.

Preto si väčšinu peňazí Slováci držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch. Nakupovanie akcií, dlhopisov či podielových listov v profesionálnych fondoch stále väčšina obyvateľov nespája s vytváraním rezervy na deti, dôchodok či nový dom. Výsledkom tohto stavu je, že na bežných vkladoch v bankách bolo na konci júna tohto roka vyše 33 miliárd eur. A napríklad v podielových fondoch, ktoré predstavujú vyšší stupeň zhodnocovania, ale aj vyššie riziko, takmer 8 miliárd eur.

Bežné bankové vklady však aktuálne poskytujú len veľmi nízku, nie dostatočne zaujímavú mieru zhodnotenia. Úroky na vkladoch klesajú. Podľa NBS zhodnotenia vkladov domácností so splatnosťou do dvoch rokov v druhom štvrťroku dosahovali v priemere za všetky banky len 0,6 % p.a. Vklady domácností s dlhšou splatnosťou (nad 2 roky) v sledovanom období taktiež bojovali s poklesom reálneho zhodnotenia, teda so znižovaním úrokov, v priemere úroky dosahovali 1,6 % p.a. Banky pri stanovovaní úrokovej sadzby pre svojich klientov vychádzajú aj z výšky základnej úrokovej sadzby, resp. depozitnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá je v súčasnosti záporná, a to na úrovni -0,40 % p.a.

Na otázku, z akých dôvodov ľuďom nezostávajú peniaze na investovanie, Slováci najčastejšie odpovedali, že sú to nízke príjmy. Podobne viac ako štvrtina opýtaných sa vyhovorila na vysoké platby na svoje bývanie. Zaujímavé je tiež, že 31 % odpovedajúcich označilo ako dostatočné to, že má nejaké bežné sporiace produkty a 28 % respondentov uviedlo, že si vystačí s peniazmi uloženými na bežnom účte.

Predstava, že postačí dávať peniaze na vkladnú knižku alebo na termínovaný vklad je už jednoducho prežitá. "Ak chcete ochrániť svoje peniaze pred infláciou a udržať hodnotu svojich peňazí v čase, prípadne aj maximalizovať zhodnotenie, je nevyhnutné, aby ste sa zmenili zo sporiteľa na investora," zdôraznila Barbora Štubňová, vedúca oddelenia Depozitá a investície VÚB.

Podľa špecialistov je dôležité zmeniť základný prístup k téme sporím - investujem, alebo inak povedané upraviť nastavenie vo vlastnej hlave. Zmena sporiteľa na investora nie je definovaná v žiadnej príručke ani v žiadnom produkte, je to skôr psychologická záležitosť. „Investovanie už dávno nie je len pre tých, čo zarábajú tisícky eur. Stačí začať hoci s 15, 30 či 50 eurami mesačne, vyskúšať si postupne nové formy investovania. A keď to rozpočet domácnosti dovolí, sumu upravovať,“ dodala Štubňová.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.