Ekonomika

Odevné závody v Trenčíne boli najväčším exportérom odevov na Slovensku

TASR, 20. marca 2016 12:56

Začiatky Odevných závodov v Trenčíne siahajú do 30. rokov minulého storočia. Prostějovský podnikateľ Jan Nehera patril v tom čase medzi najúspešnejších podnikateľov v Československu.

Na archívnej fotografii zo 7. apríla 1965 vpravo odevný závod Ozeta v Trenčíne, na vľavo závod Ozeta 16. marca 2016. Foto: TASR – Alojz Prakeš/Radovan Stoklasa
Bratislava/Trenčín 20. marca (TASR) - Začiatky Odevných závodov v Trenčíne siahajú do 30. rokov minulého storočia. Prostějovský podnikateľ Jan Nehera (zakladateľ prvej konfekčnej továrne v Európe) patril v tom čase medzi najúspešnejších podnikateľov v Československu. Ako prvý sa začal komplexne venovať výrobe a predaju odevov vo svojich predajniach. V roku 1931 ich už mal aj na území Slovenska 23. Preto sa začal zaoberať myšlienkou výrobného zázemia na Slovensku.

Dňa 21. októbra 1938 uzatvorili zmluvu o zriadení spoločnosti s ručením obmedzeným medzi spoločníkmi Jánom Neherom továrnikom v Prostějove, Inocentom Valentíkom prokuristom v Zlíne, Ľudovítom Podivinským úradníkom v Prostějove a Dr. Vojtechom Okruckým advokátom v Trenčíne.

Firma bola zaregistrovaná v júli 1939, ale úrady Slovenskej republiky nesúhlasili so zmluvou pre nízku účasť slovenských občanov ako spoločníkov firmy. Preto bol 20. februára 1940 spísaný dodatok k zmluve, v ktorom boli uvedení ako spoločníci Jána Neheru štyria Slováci a jeden Čech. Medzitým uzatvoril Nehera s mestskou radou v Trenčíne zmluvu o prenájme budovy na Palackého ulici číslo 15, s ročným nájmom 20.000 Kčs. Živnosť bola vydaná na továrenskú výrobu a predaj dámskej, pánskej a detskej konfekcie bielizne všetkého druhu. Zároveň firma uzavrela s mestom zmluvu o predaji pozemkov na pravom brehu Váhu, ktoré odkúpila v roku 1940.

Výroba odevov sa v Trenčíne začala 19. februára 1940. V prvej dielni šilo nohavice 33 zamestnancov. Týždenne zarábali 60-80 korún. Druhú dielňu, v ktorej vyrábali športové a pracovné odevy, otvorili v marci a tretiu na pánske a mládežnícke saká otvorili v apríli toho istého roku. Popritom prebiehala výstavba nového závodu, do ktorého sa výroba presťahovala v auguste 1941.

Dekrétom prezidenta republiky bol 24. októbra 1945 odevný závod znárodnený. Majetková podstata bola začlenená do národného podniku (n.p.) Slovena, slovenské vlnárske závody so sídlom v Žiline. Z majetkovej podstaty firmy Nehera boli vytvorené vedľajšie závody v Trenčíne a Dolných Vesteniciach. Personálne bola v tejto dobe firma Nehera na veľmi vysokej úrovni, pretože pracovníci ovládali Baťov systém riadenia a organizáciu práce. Preto boli za jej pomoci postupne znárodňované ostatné odevné závody na Slovensku. Mal sa v nich po trenčianskom vzore zavádzať systém samostatného podnikového hospodárenia. Toto bol dôvod vzniku podniku ODEVA, odevné závody národný podnik so sídlom v Trenčíne.

V júni 1948 bola ODEVA ustanovená za vedúci odevný podnik na Slovensku. Ako prvý znárodnený odevný podnik bola ODEVA poverená začleniť do národného podniku podstaty 22 odevných súkromných závodov. Boli medzi nimi firmy Rolný, SBOR, Magura, Beti, Overall a ďalšie. Zo znárodnených majetkových podstát bol vytvorený základný závod v Trenčíne, a vedľajšie závody v Michalovciach, Prešove, Liptovskom Mikuláši, Sučanoch, Žiline, Púchove, Novom Meste nad Váhom, Bratislave, Hlohovci, Dolných Vesteniciach a Topoľčanoch.

V roku 1949 sa z ODEVY vyčlenili dva nové podniky: Makyta, odevné závody Púchov a Odevné závody, národný podnik Prešov. Zároveň došlo k odčleneniu predaja od výroby a zriadil sa distribučný podnik ODEVA, národný podnik so sídlom v Trenčíne. Dovtedajšia ODEVA odevné závody, národný podnik sa premenoval na Odevné závody Viliama Širokého (OZVŠ), národný podnik Trenčín, s vedľajšími závodmi v Hlohovci, Novom Meste nad Váhom, Dolných Vesteniciach, Topoľčanoch a Liptovskom Mikuláši.

Nakoniec sa výroba odevov v OZVŠ ustálila v závodoch v Novom Meste nad Váhom, Hlohovci, Skalici, Topoľčanoch a Šafárikove (od roku 1990 opäť Tornaľa).

Odevný závod (OZ) v Novom Meste nad Váhom vznikol v decembri 1949 v priestoroch prevzatých od textilnej fabriky Slovena, pobočky trenčianskej textilky. Špecializáciou závodu boli pánske obleky. OZ Hlohovec vznikol vo februári 1948, keď bola bývalá továreň na šatstvo SBOR znárodnená a pričlenená k n.p. Odevné závody Trenčín. Závod sa špecializoval na výrobu dámskych, neskôr len pánskych plášťov. OZ Topoľčany vznikli v roku 1949 prevzatím budovy od n.p. Slovena Žilina. Závod začal s výrobou pánskych odevov. Boli zriadené dve kabátové a jedna nohavicová dielňa na výrobu pracovných odevov. V rokoch 1963-1965 sa vybudoval nový závod a výroba sa ustálila na pánskej konfekcii. OZ Skalica bol postavený za 1. ČSR ako konzerváreň. V roku 1957 sa čiastočnou adaptáciou priestory prispôsobili na výrobu pánskej konfekcie. V závode sa vyrábali nohavice a bundy. Výroba v OZ Šafárikovo (dnes Tornaľa) sa začala 1. októbra 1965. Závodu pridelili bývalé kasárne, ktoré čiastočne upravili, aby vyhovovali podmienkam odevnej výroby. V rokoch 1967-1973 vybudovali nový závod. Výrobný program sa ustálil na sortimente pánskej konfekcie a výrobe voľnočasových nohavíc.

Odevný závod v Trenčíne sa od svojho vzniku staral aj o odborné vzdelanie dorastu. V roku 1941 bola otvorená škola mladých mužov. Neherovské učilište bolo dlhé roky považované za liaheň schopných kádrov pre odevný priemysel. Ročne (do roku 1951) ho absolvovalo priemerne 30 osôb. Keďže sa rozširovala výroba, kapacita učňov z Trenčína už nestačila a postupne sa zriaďovali učňovské strediská na pobočných závodoch. V roku 1962 vzniklo učňovské stredisko pri závode Hlohovec, 1963 v Topoľčanoch, 1964 v Skalici a ako posledné bolo zriadené učňovské stredisko v Šafárikove.

Dňa 1. júla 1989 sa Odevné závody n.p. Trenčín stali štátnym podnikom (š.p.) a od 1. júla 1990 jednou z dvoch prvých slovenských akciových spoločností (a.s.) so 100-percentnou účasťou štátu s názvom OZETA štátna akciová spoločnosť Trenčín. V tom čase v celom podniku pracovalo viac ako 6500 zamestnancov. V apríli 1992 bola majetková účasť štátu v a.s. OZETA prevedená na Fond národného majetku (FNM) SR a spoločnosť bola sprivatizovaná v kupónovej privatizácii. Ku koncu roku 1992 sa majiteľmi akcií a.s. OZETA stalo okolo 18.000 fyzických a právnických osôb, pričom právnické osoby (investičné privatizačné fondy) vlastnili 63 % akcií, fyzické osoby (DIK držitelia investičných kupónov) 25 % akcií a FNM SR 12 % akcií. Ku koncu roku 1999 sa počet majiteľov kmeňových akcií zredukoval na 48 právnických a 9395 fyzických osôb.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 20:29

Moskva má štvrté letisko - Ramenskoje
Letisko Ramenskoje sa nachádza približne 50 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta Ruska a má údajne najdlhšiu štartovaciu a pristávaciu dráhu v Európe.

sk
včera 20:00

Ďalší predstaviteľ Fedu signalizoval zvýšenie úrokov v najbližšom čase
J. Bullard z americkej centrálnej banky dodal, že v 2. kvartáli sa zrejme rast ekonomiky USA oživil. Neprezradil však svoj názor, či by mal Fed zvýšiť sadzby v júni alebo až v júli.

sk
včera 19:55

Študenti končiaci školu majú povinnosti voči zdravotným poisťovniam
Ak chce absolvent strednej školy ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole, zdravotnej poisťovni predkladá potvrdenie o návšteve školy.

sk

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac