Paríž 26. septembra (TASR) - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej štúdii zistila, že až 90 % emisných certifikátov v rozvinutých krajinách stojí príliš málo na to, aby motivovalo k zvýšenej ochrane klímy. Hoci sa ceny uhlíkových certifikátov považujú za účinný nástroj v boji za zníženie emisií skleníkových plynov, v globálnom meradle sú nízke alebo dokonca nulové.

"Nové dôkazy ukazujú, že 90 % uhlíkových certifikátov je ocenených na úrovni, ktorá neodzrkadľuje ani len konzervatívny odhad ich skutočnej hodnoty," cituje zo správy agentúra Reuters. OECD uvádza, že 30 eur za tonu emisií oxidu uhličitého (CO2) predstavuje konzervatívny minimálny odhad škôd, ktoré spôsobí vypustenie jednej tony CO2 do ovzdušia.

OECD skúmala aktuálne ceny uhlíkových certifikátov v 41 členských krajinách a štátoch skupiny G20, ktoré spolu tvoria 80 % všetkých emisií CO2. Najnižšie ceny sa platia v sektoroch mimo cestnej dopravy, kde až 70 % emisií nie je vôbec ocenených a len štyri percentá stoja viac než 30 eur. Ceny certifikátov v rámci európskeho systému EETS, v ktorom je evidovaných viac než 11.000 spoločností, klesli zhruba na štyri eurá za tonu z 30 eur v roku 2008. Dôvodom je prebytok certifikátov.

Podľa správy až 85 % emisií pritom pochádza práve z oblastí mimo cestnej dopravy. Napríklad 60 % emisií energetického sektora v 41 krajinách OECD nie je vôbec ocenených, či už v rámci obchodného systému, alebo formou daní.

Primeraná cena certifikátov je kľúčovým predpokladom pre splnenie cieľov, ktoré si v decembri 2015 stanovilo 200 krajín v rámci Parížskej dohody o znižovaní emisií a boji proti globálnemu otepľovaniu. "Oceňovanie certifikátov možno posilniť formou daní a obchodovania. Aj minimálna akcia zo strany všetkých štátov by sa mohla pretaviť do výrazného pokroku," konštatuje správa OECD.