Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Poslanci za OĽaNO plánujú rozbehnúť občiansku iniciatívu naprieč európskymi krajinami, ktorá by mala pôdu ochrániť tým, že bude klasifikovaná ako národné kultúrne dedičstvo, nie ako kapitál.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. apríla (TASR) – Slovensko môže prísť o pôdu pod nohami, a to doslova. Varujú pred tým poslanci Národnej rady (NR) SR za hnutie OĽaNO. Dovoliť to podľa nich mali slovenskí politici pri rokovaniach o vstupe SR do Európskej únie (EÚ) v roku 2004.
"Od 1. mája si bude môcť pôdu kúpiť každý bohatý Číňan alebo Arab, pestovať na nej plodiny a predávať ich do svojich domovských krajín. Nám zostane iba kupovať si potraviny z cudzích krajín, ak nám nejaké potraviny predajú. Namiesto podpory našich domácich farmárov púšťame z rúk to najcennejšie, čo doma máme, a to je pôda," upozornil na dnešnom brífingu v Bratislave poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič.
Slovensko si pri vstupe do EÚ v máji 2004 uplatnilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom – fyzickým osobám na obdobie siedmich rokov s platnosťou do 30. apríla 2011. V tomto období tak mohli pôdu v SR kupovať iba právnické osoby so sídlom v zahraničí. V roku 2011 EÚ schválila návrh slovenskej vlády na predĺženie moratória o ďalšie tri roky, do 30. apríla 2014.
Iné krajiny, napríklad Maďarsko či Poľsko, si podľa Viskupiča pri vstupe do únie vyrokovali prísnejšie podmienky predaja pôdy, na základe ktorých musí záujemca o pôdu zo zahraničia napríklad dokázať, že pracuje v poľnohospodárstve. "Naši politici vždy poslúchali svoje stranícke centrály, obhajovali záujmy mecenášov alebo sponzorov a na obyčajných ľudí a ich záujmy sa vykašľali," dodal Viskupič.
Priznal tiež, že má konkrétne informácie o zamýšľanom projekte skúpenia niekoľko desaťtisíc hektárov slovenskej pôdy záujemcami z Číny.
Ako ďalej uviedol, v prípade vody sa občianskej iniciatíve v Európe podarilo dosiahnuť, že sa stala ľudským právom. To isté by chceli poslanci za OĽaNO vybojovať aj pri pôde. Plánujú rozbehnúť občiansku iniciatívu naprieč európskymi krajinami, ktorá by mala pôdu ochrániť tým, že bude klasifikovaná ako národné kultúrne dedičstvo, nie ako kapitál.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravilo zákon, ktorým chce predaj poľnohospodárskej pôdy regulovať. "Naším cieľom je, aby nedochádzalo k špekulatívnemu predaju pôdy a aby bolo zabezpečené, že nadobúdateľmi poľnohospodárskej pôdy budú osoby, ktoré podnikajú, respektíve pracujú v poľnohospodárstve, čo by malo zabezpečiť jej využívanie. Jedným z nástrojov bude spôsob nadobudnutia, keď sa pozemok ponúkne najskôr na predaj prípadným záujemcom v dotknutej obci, potom v susedných obciach a napokon aj na ostatnom území," uviedol v reakcii pre TASR riaditeľ komunikačného odboru rezortu Peter Hajnala.
"Od 1. mája si bude môcť pôdu kúpiť každý bohatý Číňan alebo Arab, pestovať na nej plodiny a predávať ich do svojich domovských krajín. Nám zostane iba kupovať si potraviny z cudzích krajín, ak nám nejaké potraviny predajú. Namiesto podpory našich domácich farmárov púšťame z rúk to najcennejšie, čo doma máme, a to je pôda," upozornil na dnešnom brífingu v Bratislave poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič.
Slovensko si pri vstupe do EÚ v máji 2004 uplatnilo moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom – fyzickým osobám na obdobie siedmich rokov s platnosťou do 30. apríla 2011. V tomto období tak mohli pôdu v SR kupovať iba právnické osoby so sídlom v zahraničí. V roku 2011 EÚ schválila návrh slovenskej vlády na predĺženie moratória o ďalšie tri roky, do 30. apríla 2014.
Iné krajiny, napríklad Maďarsko či Poľsko, si podľa Viskupiča pri vstupe do únie vyrokovali prísnejšie podmienky predaja pôdy, na základe ktorých musí záujemca o pôdu zo zahraničia napríklad dokázať, že pracuje v poľnohospodárstve. "Naši politici vždy poslúchali svoje stranícke centrály, obhajovali záujmy mecenášov alebo sponzorov a na obyčajných ľudí a ich záujmy sa vykašľali," dodal Viskupič.
Priznal tiež, že má konkrétne informácie o zamýšľanom projekte skúpenia niekoľko desaťtisíc hektárov slovenskej pôdy záujemcami z Číny.
Ako ďalej uviedol, v prípade vody sa občianskej iniciatíve v Európe podarilo dosiahnuť, že sa stala ľudským právom. To isté by chceli poslanci za OĽaNO vybojovať aj pri pôde. Plánujú rozbehnúť občiansku iniciatívu naprieč európskymi krajinami, ktorá by mala pôdu ochrániť tým, že bude klasifikovaná ako národné kultúrne dedičstvo, nie ako kapitál.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravilo zákon, ktorým chce predaj poľnohospodárskej pôdy regulovať. "Naším cieľom je, aby nedochádzalo k špekulatívnemu predaju pôdy a aby bolo zabezpečené, že nadobúdateľmi poľnohospodárskej pôdy budú osoby, ktoré podnikajú, respektíve pracujú v poľnohospodárstve, čo by malo zabezpečiť jej využívanie. Jedným z nástrojov bude spôsob nadobudnutia, keď sa pozemok ponúkne najskôr na predaj prípadným záujemcom v dotknutej obci, potom v susedných obciach a napokon aj na ostatnom území," uviedol v reakcii pre TASR riaditeľ komunikačného odboru rezortu Peter Hajnala.
