< späť

Toľkoto si dokážu Slováci nasporiť. Ako sme dopadli v porovnaní s EÚ?

Ilustračné foto Foto: wikimedia.org

Slovensko v rôznych ukazovateľoch zatiaľ za väčšinou krajín Európskej únie a aj eurozóny zaostáva.

Bratislava 22. augusta (TASR) - Slováci šetria menej, ako im to umožňujú zárobky a kondícia ekonomiky. Napriek tomu, že šetrenie bolo v slovenských domácnostiach fenoménom až do polovice 90. rokov minulého storočia, po roku 1997 došlo k výraznému poklesu záujmu o šetrenie. Povedal to dnes na stretnutí s novinármi Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky.

Podľa jeho slov, po finančnej kríze (2008 – 2012) síce dochádza k vzostupu záujmu šetriť si a kumulovať finančné aktíva, ale zatiaľ za väčšinou krajín Európskej únie a aj eurozóny Slovensko v rôznych ukazovateľoch zaostáva, a to aj napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia.

Podľa Aradyho patria Slováci na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu, či už vo forme vložených peňazí alebo úverov na bývanie.

Najšetrnejší boli Slováci v roku 1997, keď slovenské domácnosti odkladali necelých 14 % príjmov v podobe úspor. V polovici prvého desaťročia nového milénia sa miera sporenia na Slovensku výrazne prepadla. V roku 2006 tesne pred vznikom ekonomickej a finančnej krízy obyvatelia SR do úspor vkladali len necelých 6 % z príjmov.

"Po kríze sme začali viac sporiť, ale na úroveň 90. rokov minulého storočia sme sa ešte nedostali. V roku 2016 slovenské domácnosti sporili len 8,8 % z príjmov, v susednom Česku to bolo takmer 12 % z príjmov. Priemer EÚ je 10,4 % a v krajinách eurozóny až 12,4 % príjmov. V niektorých tradičných štátoch EÚ sporia domácnosti oveľa výraznejšie ako u nás, napríklad vo Švédsku je to 18,6 % z príjmov a v Nemecku 17 %," zdôraznil Arady.

Štatistiky ukazujú, že spomedzi 28 štátov EÚ v roku 2016 mali Slováci tretie najnižšie osobné finančné aktíva po Rumunsku a Poľsku (štatistika nazahŕňa Bulharsko). Výška dosahovala len približne 12.000 eur na obyvateľa. Priemer EÚ bol pritom päťnásobne vyšší, až takmer 68.000 eur na obyvateľa.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.