Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky vníma rozpočet na nasledujúce tri roky ako veľmi napnutý najmä kvôli rizikám, na ktoré upozorňujú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska komisia.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) - Inštitút hospodárskej politiky vníma pozitívne správu o schválení rozpočtu verejnej správy na roky 2019 - 2021 parlamentom s tým, že budúci rok má byť rokom vyrovnaného rozpočtového hospodárenia. Zároveň však je nevyhnutné ho posudzovať z hľadiska udržateľnosti jeho vývoja. Médiá o tom v stredu informoval riaditeľ inštitútu František Palko.
Rozpočet na nasledujúce tri roky vníma ako veľmi napnutý najmä kvôli rizikám, na ktoré upozorňujú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska komisia. "V prípade naplnenia rizík, na ktoré tieto inštitúcie poukazujú, budúcoročný rozpočet by sa mohol ocitnúť v deficitnej zóne v rozsahu 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) až 0,7 % HDP, čo by negatívne ovplyvnilo aj budúce roky," uvádza inštitút.
Za oblasti citlivé pri naplnení schválených rozpočtových cieľov považuje Palko vývoj nedaňových príjmov, hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov, aj zdravotníctvo. Upozorňuje, že na aktuálnej parlamentnej schôdzi budú poslanci rozhodovať aj o zastropovaní odchodu veku do dôchodku, čo by neúmerne zvýšilo verejný dlh a tým aj deficit verejných financií na niekoľko ďalších desiatok rokov.
Medzi nesystémové prvky rozpočtu zaradil inštitút odvod z obratu pre obchodné reťazce, ktorý prispeje k rastu cien potravín a k zvýšeniu výdavkov ľudí na spotrebu týchto tovarov. Ďalej je to aj hromadenie rezerv vo Všeobecnej pokladničnej správe, ktorá je v správe Ministerstva financií SR a jej použitie slúži často na krytie politických priorít v priebehu rozpočtového roka. "Takýto trend neprospieva zvyšovaniu transparentnosti rozpočtu, ktorá je jedným z dôležitým predpokladov pre efektívne vynakladanie verejných zdrojov," konštatuje riaditeľ Palko.
Vývoj verejných financií bude závisieť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj od vývoja trhov hlavných odberateľov Slovenska. "Naďalej sme málo diverzifikovaná ekonomika, veľmi závislá od automobilového priemyslu, čo nám v roku 2009 po vypuknutí finančnej krízy takmer zlomilo väzy," uviedol riaditeľ Palko.
So štruktúrou HDP sme odvtedy veľa neurobili, a tak riziko vonkajšieho ekonomického prostredia môže v budúcnosti podkopať rozpočtové ciele, a to vytvárať prebytky rozpočtu, uzatvára vyjadrenie Inštitút hospodárskej politiky.
Rozpočet na nasledujúce tri roky vníma ako veľmi napnutý najmä kvôli rizikám, na ktoré upozorňujú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska komisia. "V prípade naplnenia rizík, na ktoré tieto inštitúcie poukazujú, budúcoročný rozpočet by sa mohol ocitnúť v deficitnej zóne v rozsahu 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) až 0,7 % HDP, čo by negatívne ovplyvnilo aj budúce roky," uvádza inštitút.
Za oblasti citlivé pri naplnení schválených rozpočtových cieľov považuje Palko vývoj nedaňových príjmov, hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov, aj zdravotníctvo. Upozorňuje, že na aktuálnej parlamentnej schôdzi budú poslanci rozhodovať aj o zastropovaní odchodu veku do dôchodku, čo by neúmerne zvýšilo verejný dlh a tým aj deficit verejných financií na niekoľko ďalších desiatok rokov.
Medzi nesystémové prvky rozpočtu zaradil inštitút odvod z obratu pre obchodné reťazce, ktorý prispeje k rastu cien potravín a k zvýšeniu výdavkov ľudí na spotrebu týchto tovarov. Ďalej je to aj hromadenie rezerv vo Všeobecnej pokladničnej správe, ktorá je v správe Ministerstva financií SR a jej použitie slúži často na krytie politických priorít v priebehu rozpočtového roka. "Takýto trend neprospieva zvyšovaniu transparentnosti rozpočtu, ktorá je jedným z dôležitým predpokladov pre efektívne vynakladanie verejných zdrojov," konštatuje riaditeľ Palko.
Vývoj verejných financií bude závisieť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska aj od vývoja trhov hlavných odberateľov Slovenska. "Naďalej sme málo diverzifikovaná ekonomika, veľmi závislá od automobilového priemyslu, čo nám v roku 2009 po vypuknutí finančnej krízy takmer zlomilo väzy," uviedol riaditeľ Palko.
So štruktúrou HDP sme odvtedy veľa neurobili, a tak riziko vonkajšieho ekonomického prostredia môže v budúcnosti podkopať rozpočtové ciele, a to vytvárať prebytky rozpočtu, uzatvára vyjadrenie Inštitút hospodárskej politiky.
