Attack on Prime Minister
News in English
Informovala o tom dnes Podnikateľská aliancia Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 3. decembra (TASR) - Prepad kvality podnikateľského prostredia na Slovensku sa v 3. štvrťroku 2014 podľa hodnotení podnikateľov zrýchlil.
Informovala o tom dnes Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Index podnikateľského prostredia, ktorý pripravuje PAS na základe vlastného prieskumu, klesol oproti predchádzajúcemu kvartálu o 2,58 % na 62,2 bodu.
"Pod výraznejší prepad sa podpísala najmä nespokojnosť podnikateľov s daňovou politikou, nedôsledným uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom a nestabilnou legislatívou," informoval manažér projektu IPP Martin Hässler.
Najvýraznejší pokles spomedzi všetkých položiek indexu si pripísala položka hodnotiaca vývoj legislatívy upravujúcej dane, poplatky a investície. "Okrem ponechania sadzby DPH na úrovní 20 % sa pod horšie hodnotenie počas tretieho štvrťroku podpísali postupne avizované zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívny dopad na hodnotenie mali tiež zvýšené náklady podnikateľov spojené s novelou zákona o ochrane a podpore verejného zdravia. Podnikatelia vnímajú veľmi citlivo neustále zvyšovanie ich finančného zaťaženia bez toho, aby dochádzalo k adekvátnemu zlepšeniu podmienok na podnikanie," tvrdí Hässler.
Druhou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou je zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. "Neustále zmeny zákonov týkajúcich sa podnikania spôsobujú podnikateľom problémy, keďže narúšajú dlhodobé plánovanie, vyžadujú viazanie časti kapacít podniku na nepretržité sledovanie legislatívneho prostredia a v neposlednom rade zvyšujú náklady súvisiace s prispôsobovaním sa novým požiadavkám vyplývajúcim z novelizovaných zákonov," priblížil Hässler. Negatívne tiež hodnotia pocit rozdielneho prístupu vlády k jednotlivým podnikateľom. Vláda podľa nich uprednostňuje stratégiu podpory veľkých investícií, zatiaľ čo malí a strední podnikatelia zostávajú na okraji záujmu.
Naopak, najpozitívnejšie bolo vnímané zlepšenie prístupu k finančným zdrojom, čo zapríčinila najmä zvyšujúca sa ochota bánk poskytovať podnikateľom úvery pri nižších úrokových sadzbách. Pozitívne boli hodnotené aj položky stálosť a predvídateľnosť výmenného kurzu a regulácia cezhraničného obchodu. "Rast zaznamenala aj väčšina položiek z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, z ktorých si najviac polepšili podpora miestneho regiónu, dobročinnosť a tiež informačná otvorenosť podnikov," dodal Hässler.
Informovala o tom dnes Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Index podnikateľského prostredia, ktorý pripravuje PAS na základe vlastného prieskumu, klesol oproti predchádzajúcemu kvartálu o 2,58 % na 62,2 bodu.
"Pod výraznejší prepad sa podpísala najmä nespokojnosť podnikateľov s daňovou politikou, nedôsledným uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom a nestabilnou legislatívou," informoval manažér projektu IPP Martin Hässler.
Najvýraznejší pokles spomedzi všetkých položiek indexu si pripísala položka hodnotiaca vývoj legislatívy upravujúcej dane, poplatky a investície. "Okrem ponechania sadzby DPH na úrovní 20 % sa pod horšie hodnotenie počas tretieho štvrťroku podpísali postupne avizované zmeny v zákone o dani z príjmov. Negatívny dopad na hodnotenie mali tiež zvýšené náklady podnikateľov spojené s novelou zákona o ochrane a podpore verejného zdravia. Podnikatelia vnímajú veľmi citlivo neustále zvyšovanie ich finančného zaťaženia bez toho, aby dochádzalo k adekvátnemu zlepšeniu podmienok na podnikanie," tvrdí Hässler.
Druhou podnikateľmi najhoršie hodnotenou položkou je zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. "Neustále zmeny zákonov týkajúcich sa podnikania spôsobujú podnikateľom problémy, keďže narúšajú dlhodobé plánovanie, vyžadujú viazanie časti kapacít podniku na nepretržité sledovanie legislatívneho prostredia a v neposlednom rade zvyšujú náklady súvisiace s prispôsobovaním sa novým požiadavkám vyplývajúcim z novelizovaných zákonov," priblížil Hässler. Negatívne tiež hodnotia pocit rozdielneho prístupu vlády k jednotlivým podnikateľom. Vláda podľa nich uprednostňuje stratégiu podpory veľkých investícií, zatiaľ čo malí a strední podnikatelia zostávajú na okraji záujmu.
Naopak, najpozitívnejšie bolo vnímané zlepšenie prístupu k finančným zdrojom, čo zapríčinila najmä zvyšujúca sa ochota bánk poskytovať podnikateľom úvery pri nižších úrokových sadzbách. Pozitívne boli hodnotené aj položky stálosť a predvídateľnosť výmenného kurzu a regulácia cezhraničného obchodu. "Rast zaznamenala aj väčšina položiek z kategórie subjektívnych vplyvov podnikov na podnikateľské prostredie, z ktorých si najviac polepšili podpora miestneho regiónu, dobročinnosť a tiež informačná otvorenosť podnikov," dodal Hässler.
