MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Podľa prieskumov sa ku koncu minulého roka ponúkalo v obchodnej sieti len 54 percent chleba a 53 percent pečiva, ktoré pochádzalo od slovenských pekárov.
Autor TASR
Nitra 15. marca (TASR) – Slovenskí pekári sa boja o svoju budúcnosť. Na svojom dnešnom stretnutí v Nitre sa preto rozhodli spojiť svoje sily, aby dokázali konkurovať potravinám zo zahraničia a vedeli lepšie zastupovať svoje záujmy pri rokovaniach s obchodnými reťazcami.
Podľa prieskumov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa ku koncu minulého roka ponúkalo v obchodnej sieti len 54 percent chleba a 53 percent pečiva, ktoré pochádzalo od slovenských pekárov. Celkovo boli potraviny zo Slovenska v obchodoch zastúpené necelými 40 percentami. „Situácia sa vyvíja veľmi zle. Ak sa dostaneme pod hranicu 25 percent našej pekárenskej produkcie, nebude pre nás rentabilné vyrábať a skončíme. V obchodoch tak časom nájdeme najmä tovar zo zahraničia,“ upozornil predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Čulen.
Pekársky majster a autor kníh a učebníc o potravinách Vojtech Szemes upozornil aj na starnutie slovenských pekárov. Podľa jeho slov sa súčasní majstri vyrovnajú tým nemeckým, rakúskym či francúzskym, nemajú však komu odovzdať svoje umenie. „Potrebujeme mladých ľudí, lebo nebude mať kto u nás piecť chlieb. Nemci alebo Poliaci nemajú problém zásobiť potravinami päťmiliónové Slovensko. Ak sa nespamätáme, tak tu čoskoro nebudeme mať naše potraviny,“ skonštatoval Szemes.
Podľa jeho slov musí pekárstvo v očiach verejnosti znovu získať svoju vážnosť a rešpekt, predovšetkým kvalitnými potravinami. „Musíme naučiť zákazníkov, aby si žiadali kvalitu. V obchodných reťazcoch sa nám čoraz častejšie objavuje zahraničné pečivo plné chémie. Napríklad vianočka s dobou trvanlivosti tri mesiace. Veď tá musí byť ako chemická fabrika,“ povedal Szemes.
Výrobcovia potravín sa sťažovali aj na legislatívu, ktorá podľa nich poctivým podnikateľom neúmerne zvyšuje výrobné náklady, no nedokáže postihnúť nelegálnych podnikateľov. Viacerí spomenuli napríklad rastúci trend domácich výrobní tort, v ktorých domáce gazdiné pečú pre celé okolie a svoje výrobky často ponúkajú aj cez internet. „Je to naozaj veľký problém. Tí ľudia vlastne vykonávajú čiernu prácu, nemusia platiť dane, ani dodržiavať žiadne hygienické normy a štátne orgány si s nimi nevedia dať rady, pretože nemôžu kontrolovať súkromné osoby,“ povedal cukrár Ján Paciga.
Slovenskí pekári a cukrári chcú preto v budúcnosti viac komunikovať s verejnosťou a naučiť spotrebiteľov, aby sa viacej zaujímali o kvalitu potravín, ich zloženie a tiež o to, kde a za akých okolností boli vyrobené.
Podľa prieskumov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa ku koncu minulého roka ponúkalo v obchodnej sieti len 54 percent chleba a 53 percent pečiva, ktoré pochádzalo od slovenských pekárov. Celkovo boli potraviny zo Slovenska v obchodoch zastúpené necelými 40 percentami. „Situácia sa vyvíja veľmi zle. Ak sa dostaneme pod hranicu 25 percent našej pekárenskej produkcie, nebude pre nás rentabilné vyrábať a skončíme. V obchodoch tak časom nájdeme najmä tovar zo zahraničia,“ upozornil predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Čulen.
Pekársky majster a autor kníh a učebníc o potravinách Vojtech Szemes upozornil aj na starnutie slovenských pekárov. Podľa jeho slov sa súčasní majstri vyrovnajú tým nemeckým, rakúskym či francúzskym, nemajú však komu odovzdať svoje umenie. „Potrebujeme mladých ľudí, lebo nebude mať kto u nás piecť chlieb. Nemci alebo Poliaci nemajú problém zásobiť potravinami päťmiliónové Slovensko. Ak sa nespamätáme, tak tu čoskoro nebudeme mať naše potraviny,“ skonštatoval Szemes.
Podľa jeho slov musí pekárstvo v očiach verejnosti znovu získať svoju vážnosť a rešpekt, predovšetkým kvalitnými potravinami. „Musíme naučiť zákazníkov, aby si žiadali kvalitu. V obchodných reťazcoch sa nám čoraz častejšie objavuje zahraničné pečivo plné chémie. Napríklad vianočka s dobou trvanlivosti tri mesiace. Veď tá musí byť ako chemická fabrika,“ povedal Szemes.
Výrobcovia potravín sa sťažovali aj na legislatívu, ktorá podľa nich poctivým podnikateľom neúmerne zvyšuje výrobné náklady, no nedokáže postihnúť nelegálnych podnikateľov. Viacerí spomenuli napríklad rastúci trend domácich výrobní tort, v ktorých domáce gazdiné pečú pre celé okolie a svoje výrobky často ponúkajú aj cez internet. „Je to naozaj veľký problém. Tí ľudia vlastne vykonávajú čiernu prácu, nemusia platiť dane, ani dodržiavať žiadne hygienické normy a štátne orgány si s nimi nevedia dať rady, pretože nemôžu kontrolovať súkromné osoby,“ povedal cukrár Ján Paciga.
Slovenskí pekári a cukrári chcú preto v budúcnosti viac komunikovať s verejnosťou a naučiť spotrebiteľov, aby sa viacej zaujímali o kvalitu potravín, ich zloženie a tiež o to, kde a za akých okolností boli vyrobené.
