< sekcia Ekonomika

Peniaze na diaľnice môžu priniesť cestné dlhopisy či financie z EIB

Predseda vlády SR Robert Fico oficiálne uviedol ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Romana Brecelyho (na snímke) do úradu na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR 29. marca 2016 v Bratislave. Foto: TASR - Štefan Puškáš

Pred novým ministrom dopravy Romanom Brecelym stojí najväčšia výzva, ktorú pomenoval ešte jeho predchodca Ján Počiatek - nájsť financie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

Bratislava 3. apríla (TASR) - Nájsť financie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest - to je najväčšia výzva pre nového ministra dopravy Romana Brecelyho (#Sieť), ktorú pomenoval ešte jeho predchodca Ján Počiatek (Smer-SD). Dopravní analytici radia napríklad zavedenie špeciálnych "cestných" dlhopisov či použitie financií z Európskej investičnej banky alebo Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Eurofondy, z ktorých sa diaľnice a rýchlocesty budovali a ešte aj budujú, sú totiž už prakticky prerozdelené na projekty až do roku 2020. Pokryjú práve prebiehajúce výstavby úsekov diaľnice D1 pri Žiline, Martine a Ružomberku či rýchlostnej cesty R2 pri Zvolene. Mala by z nich vyjsť aj výstavba troch diaľničných úsekov, ktoré sa práve súťažia. Čiže obchvatu Prešova na D1, úseku Budimír - Bidovce na D1 a aj časti D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec.

Z čoho sa však budú financovať ďalšie potrebné diaľničné úseky, je nateraz otázne. Financovanie nemá zabezpečený ani posledný úsek diaľnice D1 do Košíc, čiže časť z Turian po Hubovú. Podobne sú na tom dva úseky na diaľnici D3: Žilina Brodno - Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto - Oščadnica.

Rezort dopravy musí tiež vyriešiť, z akých zdrojov pokryť definitívne rozšírenie D1 z Bratislavy po Senec a napríklad aj to, ako zaplatiť obchvat Prešova na rýchlostnej ceste R4 či úsek rýchlostnej cesty R2 z Kriváňa po Lovinobaňu. Len tieto menované úseky diaľnic a rýchlociest potrebujú na výstavbu náklady vo výške približne 2,2 miliardy eur.

Nová vláda si pritom medzi svoje priority stanovila rozvoj dopravnej infraštruktúry, a to osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. Programové vyhlásenie, ktoré by malo obsahovať konkrétnejšie zámery vlády, však ešte nie je zostavené.

Podľa dopravných analytikov tak prichádzajú po vyčerpaní eurofondov na výstavbu diaľnic do úvahy, napríklad súkromné peniaze vo forme PPP projektov (projektov verejno-súkromného partnerstva) či zdroje zo štátneho rozpočtu. "Podľa nás by bolo najvýhodnejšie emitovať 'cestné dlhopisy' pre fyzické a právnické osoby," navrhuje napríklad Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH). Pretože v takomto prípade by si podľa neho mohli dlhopisy kúpiť aj správcovské spoločnosti z peňazí z druhého piliera.

Odporúča však aj prehodnotenie už "nakreslenej" siete potrebných diaľnic a rýchlostných ciest. "Dnes je nevyhnutné stanoviť základnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, tak aby sme nemíňali ani euro na prípravu paralelných úsekov," zdôraznil. Ako príklad spomína plánovanie a prípravu rýchlocesty R1 v úseku Vlčkovce – Bratislava, ktorá je paralelná s D1 Trnava – Bratislava.

Podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného v Žiline sú jedným z potenciálnych zdrojov financovania alebo spolufinancovania dopravnej infraštruktúry európske finančné inštitúcie, zamerané na podporu rozvojových projektov. A to napríklad, Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

"Ich úlohou je za výhodných podmienok poskytovať finančnú podporu prostredníctvom úverov práve na projekty európskeho záujmu, akými sú napríklad transeurópske cestné a železničné spojenia, infraštruktúra letísk a podobne," vymenoval Palčák. Dá sa podľa neho predpokladať, že tieto inštitúcie budú z hľadiska budúceho financovania výstavby ciest na Slovensku jedným z hlavných zdrojov realizácie investičných prostriedkov.

Palčák však tiež pripomína, že nároky na verejné zdroje sa budú v súvislosti s výstavbou infraštruktúry postupne zvyšovať. "Štát môže financovanie zabezpečovať viacerými formami, dôležité bude nájsť efektívnu kombináciu zdrojov tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu štátneho rozpočtu a tvorbe verejného dlhu na úkor budovania infraštruktúry," upozornil.

Prvou možnosťou je podľa neho priame použitie financií zo štátneho rozpočtu, čiže z daní. Napríklad použitím daní a poplatkov spojených s dopravou, teda spotrebnej dane z minerálnych olejov či mýta. Analytik ale dodáva, že vzhľadom na potrebu financií rádovo v stovkách miliónov eur, by to mohlo vyvolať potrebu tieto dane a poplatky neustále zvyšovať. Alebo zavádzať nové dane, ako napríklad environmentálnu daň.

"Ďalšou a aktuálne pomerne dostupnou formou sú úvery na kapitálovom trhu," doplnil Palčák. V súčasnosti si totiž Slovensko môže požičiavať finančné prostriedky za veľmi výhodných podmienok. "Možno predpokladať, že vďaka nášmu členstvu v eurozóne, krokom ECB a vďaka dobrému ratingu Slovenska, bude mať táto situácia dlhodobejší charakter," odhadol.

Ako ďalšiu formu spomína, podobne ako Matej, financovanie cez emitovanie štátnych dlhopisov so špecifickým určením zdrojov na financovanie výstavby ciest. Zároveň pripomína aj už využívané PPP projekty a možnosťou by podľa neho mohlo byť aj využitie Slovenského investičného holdingu.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.