< sekcia Ekonomika

Petícia banských odborov má porušovať zákon

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Objavili sa podozrenia, že pri elektronickej forme petície chýba verifikácia podpisov ľudí. Odborári hovoria o technickej chybe.

Prievidza/Trenčín 14. mája (TASR) - Banské odbory pri Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP) mali pri zbieraní elektronických podpisov pod petíciu za zachovanie ťažby uhlia na hornej Nitre porušiť zákon o petičnom práve. Objavili sa podozrenia, že pri jej elektronickej forme chýba verifikácia podpisov ľudí. Odborári hovoria o technickej chybe.

"Zákon pri elektronickej forme petície jednoznačne vyžaduje okrem iného aj podpis. V tomto prípade, nakoľko ho nie je možné fyzicky uskutočniť, sa nahrádza inými spôsobmi, ako je overenie formou elektronickej schránky, respektíve elektronickej pošty, zaručeným elektronickým podpisom alebo petičným systémom," vysvetlil v pondelok právnik Róbert Pietrik.

V prípade, ak tento údaj, prípadne zaručený elektronický podpis alebo schránka absentuje, nejde podľa neho o podpis. "Tým chýba jedna z náležitostí petičného hárku, a to je vlastne podpísanie, teda vyjadrenie súhlasu osoby s obsahom petície," dodal.

Klasickú formu petície podpísalo 12.034 ľudí, cez elektronickú databázu evidujú odbory cez 10.000 podpisov. Petičné hárky banskí odborári odovzdali minulý týždeň a v pondelok na Úrad Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). "Hárky, ktoré sme odovzdali, boli aj odkontrolované, čiže my sme osobne vyraďovali tie, ktoré boli neúplné. Berieme, že to číslo je fyzicky overené a skutočné," povedal Jozef Talian, predseda Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov baní, geológie a naftového priemyslu SR (ZO OZ PBGN) pri HBP a Hornonitrianskych baniach zamestnanecká.

Na otázku ohľadom chýbajúcej verifikácie elektronických podpisov reagoval, že svojím spôsobom je to pravda. "Robili sme prvýkrát petíciu, čiže robia sa chyby. My všade vystupujeme len s fyzickými hárkami a ich podpismi. Fyzicky hovoríme o 12.034 podpisoch a ďalšie nám chodia, čiže spravila sa chyba po technickej stránke," ozrejmil. Talian zároveň vylúčil, že by pod petíciou boli podpísaní ľudia, ktorí o tom nevedia.

V súvislosti s petíciou banských odborárov sa objavili aj podozrenia, že niektorí ľudia ju mali podpisovať pod nátlakom. Upozornila na to minulý týždeň opozičná SaS, ktorá podala i trestné oznámenie. "Viete si predstaviť na 12.000 ľudí spraviť nátlak?" spýtal sa Talian s tým, že petíciu podpísali ľudia z celého Slovenska. Trenčianske krajské zastupiteľstvo sa ňou bude zaoberať na jednom zo svojich budúcich rokovaní.

Banskí odborári spustili petíciu koncom apríla. Diskusia o budúcnosti baníctva sa podľa nich nevedie na odbornej, ale výlučne na politickej úrovni. Argumentovali okrem iného tým, že hornej Nitre hrozí sociálna nestabilita, ak sa nebude s ťažbou pokračovať aj v plánovanom 12. ťažobnom úseku dobývacieho priestoru Nováky. Ten počíta s doťažením uhoľných zásob do roku 2034. Slovenské elektrárne (SE) sú podľa nich pripravené prevádzkovať elektráreň Nováky (ENO) aj po roku 2021, respektíve 2023.

"Životnosť viacerých kľúčových súčastí ENO sa blíži ku koncu a pokiaľ by táto elektráreň mala byť prevádzkovaná po roku 2023, bolo by potrebné vynaložiť do rekonštrukcie a obnovy zariadení desiatky miliónov eur. Bez tejto investície by elektráreň nemohla byť prevádzkovaná bezpečne a spoľahlivo a plniť všetky zákonné technické a environmentálne limity," reagoval hovorca SE Miroslav Šarišský.

Odborári tiež v petícii pripomenuli, že naďalej platí všeobecný hospodársky záujem (VHZ), v zmysle ktorého sú SE zatiaľ do roku 2030 povinné nakupovať hnedé uhlie a vyrábať z neho elektrinu. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) už viackrát pripustil, že sa VHZ skráti.

"Veľmi mylne sa vysvetľuje to, že prípadné skrátenie všeobecného hospodárskeho záujmu znamená ukončenie ťažby. Samotná ťažba uhlia nemá nič spoločné so VHZ, je to len určitá forma podpory výroby elektriny," vysvetlil predseda dozornej rady HBP Rastislav Januščák. Bane podľa neho zvažujú vo svojich koncepciách to, že ak by sa skrátil VHZ, prispôsobia svoju činnosť tak, aby boli schopní využívať uhlie klasickým, komerčným spôsobom.

Slovenské elektrárne sú v súčasnosti najväčším odberateľom hnedého uhlia od HBP, do ENO smeruje z baní asi 95 % ich produkcie. "Bane sú v súčasnosti koncepčne nastavené tak, že ťažia viac ako 1,8 milióna ton a samozrejme, umiestniť takéto množstvo uhlia nie je možné. Ale tým, že my postupne ideme s ťažbou dole a naše uhlie sa využíva aj iné účely, máme ambíciu, že sa prispôsobíme týmto trhovým podmienkam," dodal Januščák.

Budúcim útlmom ťažby uhlia sa už zaoberá aj vláda SR, miestna a krajská samospráva s pomocou európskych inštitúcií. V tejto súvislosti pripravujú akčný plán rozvoja regiónu, ktorým sa má zaoberať koncom tohto roka vládny kabinet. K otázke transformácie podľa Šarišského zodpovedne pristupujú aj elektrárne.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.