< sekcia Ekonomika

Petrák: Financovanie VŠ by malo výrazne zohľadňovať potreby trhu práce

Ľubomír Petrák, archívna snímka. Foto: TASR

Sedem podnikateľských zväzov a asociácií podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré išlo ministerke školstva a tá prisľúbila vytvorenie komisie, ktorá má prísť s riešeniami pre vysokoškolské vzdelávanie.

Bratislava 27. mája (TASR) - Financovanie vysokých škôl by sa malo zásadne zmeniť a významné miesto v ňom by malo mať kritérium uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Zhodli sa na tom účastníci konferencie v parlamente, na ktorej zamestnávatelia hovorili o reforme terciárneho vzdelávania.

Sedem podnikateľských zväzov a asociácií zároveň podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré išlo ministerke školstva Martine Lubyovej (nom. SNS) a tá prisľúbila vytvorenie komisie, ktorá má prísť s riešeniami pre vysokoškolské vzdelávanie. Zastúpenie by v nej mali mať zamestnávatelia, akademická obec, ministerstvo školstva aj zástupcovia parlamentu. TASR o tom informoval predseda parlamentného školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD).

"Treba urobiť rez a povedať, že ideme výraznejšie diferencovať financovanie odborov, ktoré sa dnes javia ako nepotrebné. Aby sami zvážili, či majú ekonomickú opodstatnenosť svojej existencie," povedal Petrák. Nový systém by mal podľa neho vedieť pružne reagovať na zmeny, teda na to, aké odbory práve potrebujeme viac.

Pripúšťa, že zmena financovania povedie zrejme k zániku niektorých dnes menej potrebných odborov. "Ak budú menej financované, tak pravdepodobne budú smerovať k zániku, alebo sa budú pedagógovia aj študenti prelievať do odborov, ktoré budú lepšie financované," poznamenal.

Okrem výraznejšieho zohľadňovania kritéria uplatniteľnosti na trhu práce pri financovaní vysokých škôl treba podľa Petráka začať aj jasne prognózovať potreby priemyslu na základe európskych a svetových dát. Ďalej sledovať vývoj ekonomiky a zohľadňovať slovenské špecifiká. "Na základe toho predikovať aj potrebu absolventov. To by mal byť druhý prvok, ktorý bude vstupovať do vzorca pri financovaní škôl," doplnil Petrák.

Na výraznú disproporciu medzi spoločenskou potrebou a tým, akých absolventov vysoké školy produkujú, upozorňovali podľa poslanca aj zamestnávatelia na konferencii. "Prezentovali trendy vývoja priemyslu, očakávaní podnikateľského sektora a toho, čo produkujú vysoké školy," uviedol.

Akútny problém vidí Petrák práve v tom, že mnohí absolventi končia na úradoch práce, alebo sa zamestnávajú v iných odboroch, ako vyštudovali. A tiež, že často pracujú na stredoškolských pozíciách. "Toto je problém, ktorý hovorí o tom, že množstvo finančných prostriedkov sa vynakladá zbytočne, lebo tých ľudí je treba rekvalifikovať," povedal.

Petrák zároveň poukázal na systém, ktorý funguje v zahraničí. "V krajinách OECD je významný podiel na vysokoškolskom štúdiu bakalárov, ale takých, ktorí sú profesijne orientovaní. Sú to hotoví ľudia do stredného manažmentu firiem s príslušným vysokoškolským vzdelaním, ktoré ale trvá o rok alebo dva menej, čo znamená úsporu," vysvetlil. Zamestnávatelia podľa jeho slov vyčíslili, že by sa dalo ušetriť 100 až 170 miliónov eur. Peniaze by sa potom dali využiť na vybavenie škôl či platy pedagógov.

Na Slovensku je však bakalársky titul podľa Petráka len akoby priebežný produkt, počíta sa s automatickým pokračovaním v magisterskom štúdiu. "Vysoké školy sú financované od počtu študentov. Ich prioritným záujmom je preto, aby bakalár pokračoval v štúdiu," doplnil.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.