< späť

Platy vo verejnom a súkromnom sektore sa nezrovnoprávnia

Ilustračná snímka. Foto: FerratumBank

Návrh mal zaviesť spravodlivejšie mzdy pre verejných zamestnancov. Štát totiž podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie.

Bratislava 13. októbra (TASR) - Nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého a Jozefa Mihála neuspeli dnes v parlamente s návrhom na zrovnoprávnenie platových podmienok pre zamestnancov v súkromnom a verejnom sektore.

Návrh mal zaviesť spravodlivejšie mzdy pre verejných zamestnancov. Štát totiž podľa nich musí dodržiavať vlastné zákony a platiť aspoň minimálnu mzdu odstupňovanú podľa kvalifikácie. Podľa návrhu poslancov sa mala najnižšia tabuľková trieda začínať na minimálnej mzde, ktorá je aktuálne 435 eur, a najvyššia na jej dvojnásobku tak, ako to predpisuje pre súkromný sektor už v súčasnosti Zákonník práce.

Poslanci predkladali tento návrh, pretože sú presvedčení, že štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce. Ich tabuľkový plat je preto nižší ako minimálna mzda. Ide napríklad o opatrovateľov, kuchárky, školníkov, upratovačky, sanitárov a zdravotných asistentov.

"Samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu. Zdanlivo sa nič nedeje, no v skutočnosti nemajú žiadny prospech z toho, že sa vo verejnej službe zvyšujú mzdy. Aj keď si zvýšia kvalifikáciu a postúpia na lepšiu prácu, stále zarábajú rovnakú minimálnu mzdu, ktorá je dnes 435 eur v hrubom," priblížila poslankyňa Katarína Macháčková.

Nedodržiavajú sa ani tzv. minimálne mzdové nároky. "Pre kvalifikovanejšie miesta platia vyššie minimálne mzdy a pre najkvalifikovanejších ľudí je minimálna mzda dvojnásobok, teda 870 eur. Títo ľudia však dnes vo verejnej službe zarábajú oveľa menej. V takzvanej základnej stupnici začína úplne najvyššia trieda na 633,5 eura a v osobitnej stupnici na 692,5 eura," vyčíslil Beblavý. Štát tak podľa neho nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom, a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov. "Nízke mzdy zároveň znamenajú aj nízke dôchodky," podotkol Beblavý.

Poslanci chceli preto docieliť, aby štát začal uplatňovať vlastné zákony aj na seba, a to už od 1. januára 2018. "Najnižšia mzda podľa tabuľky nesmie začínať nižšie ako na sume 435 eur a najvyššia bude dvojnásobkom tejto sumy, teda 870 eur. Tabuľkový plat bude tiež musieť zodpovedať náročnosti práce tak, ako to zaručuje zamestnancom Zákonník práce v súkromnom sektore," vysvetlil Beblavý s tým, že ak by neboli minimálne mzdové nároky zamestnanca vo verejnom sektore dodržané, mohol by sa domáhať nápravy súdnou cestou rovnako ako zamestnanec v súkromnom sektore.

Podľa výpočtov Mihála by si návrh vyžadoval 232 miliónov eur ročne, ale 170 miliónov eur sa podľa neho verejným financiám vráti v podobe odvodov do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, znížených nákladov na odvodovú odpočítateľnú položku, dane z príjmov fyzických osôb a výberu DPH. Čistý náklad by bol preto podľa Mihála odhadom 62 miliónov eur ročne. "To znie ako veľa peňazí, ale v skutočnosti je to tretina takzvaných nečakaných príjmov v poslednej daňovej prognóze v roku 2017. Financovanie tohto kroku je preto vecou politickej vôle a priorít," dodal Mihál.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.