Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre vládnu stranu Zelených, ktorá má základy v protijadrovom hnutí zo 70. rokov minulého storočia, je predĺženie životnosti atómových elektrární mimoriadne citlivou témou.
Autor TASR
Berlín 16. júla (TASR) - Po nástupe plynovej krízy v Nemecku, ktoré dopláca na obmedzovanie dodávok suroviny z Ruska, sa medzi konzervatívnymi politikmi vo väčšej miere diskutuje o predĺžení životnosti posledných troch jadrových elektrární v prevádzke. V rovnakom období rastie aj podpora verejnosti pre tento zdroj energie. Pre vládnu stranu Zelených, ktorá má základy v protijadrovom hnutí zo 70. rokov minulého storočia, je však predĺženie životnosti atómových elektrární mimoriadne citlivou témou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Bývalá nemecká vláda Angely Merkelovej rozhodla, že jadrové elektrárne ukončia svoju činnosť koncom tohto roka. Nemecko sa rozhodlo odstúpiť od jadra v reakcii na katastrofu v Japonsku, keď v marci 2011 prívalové vlny cunami zničili jadrovú elektráreň vo Fukušime.
Zostávajúce tri atómové elektrárne v Nemecku sa na celkovej produkcii elektriny podieľali v 1. štvrťroku tohto roka približne 6 %. Predĺženie ich životnosti sa začalo riešiť už krátko po útoku Ruska na Ukrajinu, experti z nemeckých ministerstiev životného prostredia a hospodárstva, ktoré patria Zeleným, však v marci tento krok zamietli, pričom poukázali na prípadné nákladné bezpečnostné kontroly a aj nedostatok palivových tyčí na pokračovanie chodu elektrární. Uviedli, že všetko úsilie a potrebné investície by boli opodstatnené iba vtedy, ak by sa chod elektrární predĺžil minimálne o päť rokov.
Prudko klesajúce dodávky ruského plynu do Nemecka, ktoré ohrozujú najväčšiu európsku ekonomiku, však výrazne zvýšili podporu jadra v Nemecku aj Európe. Júnový prieskum stanice RTL ukázal, že za prehodnotenie odchodu Nemecka od jadra je 68 % Nemcov. Pred začiatkom vojny na Ukrajine malo takýto postoj zhruba 40 % obyvateľov Nemecka.
Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia však tento týždeň potvrdili, že ich marcové rozhodnutie naďalej platí a nemienia ho prehodnotiť ani v súvislosti s nedostatkom plynu. Ich postoj však stále viac kritizuje opozícia z CDU/CSU, podľa ktorej Zelení odmietajú jadro výhradne z ideologických dôvodov. Zároveň kritizujú ich súhlas s návratom k uhliu, ktoré je najšpinavším energetickým zdrojom.
Ako povedal generálny tajomník CDU Mario Czaja, Zelení sú proti jadru v princípe a radšej budú preferovať závislosť od klímu poškodzujúcich uhoľných elektrární. Czaja odmietol aj oficiálne dôvody, pre ktoré Zelení predĺženie životnosti jadrových elektrární odmietajú. Ako povedal, Berlín by mohol získať potrebné palivové tyče z Austrálie a Kanady.
Názor Zelených nepodporila ani nemecká sieť staníc technických kontrol TÜV. Uviedla, že z bezpečnostného hľadiska môžu tri elektrárne pokračovať aj naďalej. "Elektrárne sú vo výbornom technickom stave," povedal pre Reuters generálny riaditeľ TÜV Joachim Bühler. Dodal, že je síce potrebná kontrola, ktorá sa robieva každých 10 rokov, tú je však možné zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.
Bývalá nemecká vláda Angely Merkelovej rozhodla, že jadrové elektrárne ukončia svoju činnosť koncom tohto roka. Nemecko sa rozhodlo odstúpiť od jadra v reakcii na katastrofu v Japonsku, keď v marci 2011 prívalové vlny cunami zničili jadrovú elektráreň vo Fukušime.
Zostávajúce tri atómové elektrárne v Nemecku sa na celkovej produkcii elektriny podieľali v 1. štvrťroku tohto roka približne 6 %. Predĺženie ich životnosti sa začalo riešiť už krátko po útoku Ruska na Ukrajinu, experti z nemeckých ministerstiev životného prostredia a hospodárstva, ktoré patria Zeleným, však v marci tento krok zamietli, pričom poukázali na prípadné nákladné bezpečnostné kontroly a aj nedostatok palivových tyčí na pokračovanie chodu elektrární. Uviedli, že všetko úsilie a potrebné investície by boli opodstatnené iba vtedy, ak by sa chod elektrární predĺžil minimálne o päť rokov.
Prudko klesajúce dodávky ruského plynu do Nemecka, ktoré ohrozujú najväčšiu európsku ekonomiku, však výrazne zvýšili podporu jadra v Nemecku aj Európe. Júnový prieskum stanice RTL ukázal, že za prehodnotenie odchodu Nemecka od jadra je 68 % Nemcov. Pred začiatkom vojny na Ukrajine malo takýto postoj zhruba 40 % obyvateľov Nemecka.
Ministerstvá hospodárstva a životného prostredia však tento týždeň potvrdili, že ich marcové rozhodnutie naďalej platí a nemienia ho prehodnotiť ani v súvislosti s nedostatkom plynu. Ich postoj však stále viac kritizuje opozícia z CDU/CSU, podľa ktorej Zelení odmietajú jadro výhradne z ideologických dôvodov. Zároveň kritizujú ich súhlas s návratom k uhliu, ktoré je najšpinavším energetickým zdrojom.
Ako povedal generálny tajomník CDU Mario Czaja, Zelení sú proti jadru v princípe a radšej budú preferovať závislosť od klímu poškodzujúcich uhoľných elektrární. Czaja odmietol aj oficiálne dôvody, pre ktoré Zelení predĺženie životnosti jadrových elektrární odmietajú. Ako povedal, Berlín by mohol získať potrebné palivové tyče z Austrálie a Kanady.
Názor Zelených nepodporila ani nemecká sieť staníc technických kontrol TÜV. Uviedla, že z bezpečnostného hľadiska môžu tri elektrárne pokračovať aj naďalej. "Elektrárne sú vo výbornom technickom stave," povedal pre Reuters generálny riaditeľ TÜV Joachim Bühler. Dodal, že je síce potrebná kontrola, ktorá sa robieva každých 10 rokov, tú je však možné zrealizovať v priebehu niekoľkých mesiacov.
