Bratislava 11. októbra (TASR) - Hraboš poľný (Microtus arvalis) v posledných rokoch zlikvidoval úrodu za desiatky miliónov eur. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) preto vyzýva poľnohospodárov, aby sa na budúcu sezónu dôkladne pripravili a hraboša nepodcenili, pretože sa predpokladá stupňovanie jeho populácie. Uviedli to v stredu na brífingu v Cíferi predstavitelia SPPK.

Populácia hraboša poľného sa podľa SPPK výrazne zvýšila po zavedení tzv. ekoschém, ktorých hlavným účelom je dôraznejšie uplatňovanie zásad udržateľného hospodárenia. V rámci ekoschém pestovatelia zakladali biopásy a zvyšovali výmery pôdy ležiacej úhorom, aby priniesli do poľnohospodárskej výroby aj žiaduce zelené prvky. Ide približne o 80.000 hektárov (ha) pôdy, na ktorú poľnohospodár nesmie vstúpiť. Takýmto spôsobom sa však pre hraboše vytvára ideálne prostredie na život.

"Nastavenie ekoschém má aj trhliny, musíme ich však opraviť, aby sme v ďalších rokoch zbytočne neznižovali úrody a nezvyšovali počet škodcov v poľnohospodárstve. Biopás by malo byť možné zrušiť, prípadne presunúť inam, aby sme narušili životný priestor hraboša," vysvetlil predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava Oliver Šiatkovský.

SPPK vyzýva všetkých poľnohospodárov, aby sa na budúcu sezónu dôkladne pripravili a nepodcenili hraboša, ktorý dokáže napáchať extrémne škody. Poľnohospodári sa pred výskytom hraboša majú možnosť brániť prípravou pôdy - predovšetkým hlbokou orbou alebo hĺbkovým podrývaním, pri ktorých sa narúša prirodzené prostredie, v ktorom hraboš žije. Pomôcť môže aj likvidácia všetkých rastlinných zvyškov na poliach ako potenciálneho zdroja potravy pre hrabošov.

Aktuálne podľa SPPK hlásia najväčšie škody vplyvom hraboša najmä v regiónoch Bratislavy, Trnavy, Galanty, Komárna a Nitry. Škody sa k 10. októbru odhadujú na viac ako 10 miliónov eur na výmere približne 45.000 ha. Najvýraznejšie sú na oziminách - pšenici, repke a jačmeni, ale aj na cukrovej repe a kukurici. Ide o škody, ktoré už poľnohospodári mohli vyhodnotiť na pozbieranej letnej úrode. Keďže v týchto dňoch sa zbierajú jesenné plodiny, údaje ešte nie sú známe.

Škody spôsobené hrabošom podľa monitoringu SPPK dosiahli v roku 2019 približne 13,5 milióna eur (z toho približne polovica v Trnavskom kraji). V rámci škôd za rok 2019 hraboš poľný najviac "odjedol" zimnej pšenice (5,2 milióna eur škody), repky (3 milióny eur škody) a jarného jačmeňa (1,1 milióna eur škody).

SPPK navrhuje k téme hraboša poľného odbornú diskusiu. Hoci nejde o nový problém v poľnohospodárstve, predpokladá sa stupňovanie jeho populácie a násobne vyššie škody práve v budúcom roku. "Je preto kľúčové, aby sme v tejto diskusii s rezortnými ministerstvom pokračovali aj naďalej. Spoločne so zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj so zástupcami ochranárov, vedcov a samospráv potrebujeme pripraviť vhodné a včasné opatrenia, vďaka ktorým by škody na poliach v budúcom roku neboli alarmujúce," dodala agrokomora.