Bratislava 7. septembra (TASR) – Mladí slovenskí poľnohospodári do 40 rokov môžu na uskutočnenie svojho podnikateľského plánu získať podporu 50.000 eur bez spolufinancovania. Z nového Programu rozvoja vidieka do roku 2020 budú podporovaní aj malí poľnohospodári, ktorí sa môžu uchádzať o nenávratný finančný príspevok vo výške 15.000 eur za veľmi podobných podmienok ako mladí farmári. Ministerstvo pôdohospodárstva sa tak podľa hovorcu Petra Hajnalu snaží efektívne vyčleniť primeranú časť finančných prostriedkov na podporu podnikania malých a mladých farmárov v rámci priamych platieb a Programu rozvoja vidieka. Nový program ocenila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

"Odbúrali sme zbytočnú administratívnu záťaž, keďže nebudú musieť deklarovať použitie týchto prostriedkov, bude sa kontrolovať len splnenie podnikateľského plánu," podčiarkol Hajnala.

V rámci priamych platieb rezort podporí mladých poľnohospodárov zvýšením jednotnej platby na plochu o 60 eur na hektár na prvých 28 hektárov plochy. Na podporu začatia podnikania pre mladých farmárov bolo vyčlenených celkovo 30 miliónov eur, ktoré budú účelovo viazané na splnenie podnikateľského plánu.

"Čo sa týka nástrojov na národnej úrovni, ministerstvo sa snaží mladým poľnohospodárom uľahčiť prístup k pôde, a to vyčlenením časti pôdneho fondu v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) špeciálne pre mladých farmárov, ktorí budú úspešnými žiadateľmi o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka. Pokračujeme aj v poskytovaní zvýhodnených pôžičiek v rámci úverového produktu Moja pôda, nakoľko pridelenie pôdy od pozemkového fondu nemôže byť automatické," objasnil hovorca rezortu.

Ministerstvo predpokladá, že týmito opatreniami len v oblasti poľnohospodárstva vznikne minimálne 600 nových poľnohospodárskych subjektov.

"Programu sa počas jeho príprav venovala veľká pozornosť. Treba však odstrániť korupciu pri udeľovaní dotácií, zjednodušiť administratívu spojenú s udeľovaním podpôr, ale znížiť aj počet kontrol, najmä daňových, veterinárneho a potravinového dozoru a tiež inšpekčných orgánov ochrany zdravia pri práci," reagovala pre TASR hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Komora oceňuje aj snahy o zjednodušenie systému verejného obstarávania. "Nevyhovuje nám však zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá firmám pôsobiacim v poľnohospodárstve alebo potravinárstve zvyšuje náklady," povedala Holéciová. Štát by mal podľa SPPK prehodnotiť aj opatrenia v Zákonníku práce, čo sa týka sezónnej zamestnanosti a prác vykonávaných mimo hlavného pracovného pomeru. Súčasný stav podľa hovorkyne znižuje konkurenčnú schopnosť domácich podnikateľov v poľnohospodárskej prvovýrobe i potravinárskom priemysle. "Zlepšiť by sa mala aj podpora smerujúca do našich odvetví, a to formou bonifikácie úrokových sadzieb z úverov, napríklad pri nákupe technológií a techniky," tlmočila Holéciová stanovisko SPPK.