Bratislava 20. mája (TASR) - Jarné prízemné mrazy tento rok kvitnúce stromy príliš nepoškodili. Práve vďaka intenzívnej protimrazovej ochrane ovocinári po sérii mrazivých aprílových a májových nocí o žiadnych významných škodách nehovoria. Ovocia by mali preto dopestovať v bežných množstvách, otáznik visí už iba nad ich kvalitou. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). S postupným dozrievaním úrody podľa nej však silnie požiadavka firiem na zmiernenie daňovo-odvodového zaťaženia pri sezónnom zamestnávaní.

Tí ovocinári, ktorí k ochrane stromov pristúpili zodpovedne a profesionálne, si podľa nej po viacerých mrazivých nociach vydýchli. Škody po tohtoročných jarných mrazoch odhadli na 20 %. Vzhľadom na to, že z množstva kvetov sa na jednom strome pre tvorbu ovocia využije len asi 10 % kvetov, 20-percentné poškodenie je zanedbateľné. V tomto roku sa tak nezopakoval scenár z minulosti, keď jarné mrazy spôsobili miliónové škody na stromoch a ďalších poľnohospodárskych plodinách.

"Čo je ale iné oproti minulosti, sú náklady na protimrazovú ochranu – tie v tomto roku rapídne vzrástli. Odhadujeme, že nás protimrazová ochrana vyšla na 3,5 milióna eur. Dôvodom sú najmä stúpajúce ceny energií. Pre porovnanie v roku 2020 mali ovocinári náklady na protimrazovú ochranu vo výške 1,8 milióna eur," uviedol predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.

Tohtoročná úroda teda podľa Holéciovej vyzerá aj po chladnom období a mrazivých jarných nociach nádejne. Je to pozitívna správa aj pre pestovateľov a aj pre spotrebiteľov, pretože výpadky v množstve úrody sa neočakávajú. V najbližších dňoch sa ukáže, nakoľko jarné mrazy ubrali na kvalite ovocia. Napríklad jablká poškodené mrazom majú hnedé škvrny. Hoci na chuti im to neuberie, takéto jablká sa zhodnocujú pri výrobe ovocných štiav.

Poznamenala, že Slováci v bežnom roku vedia vypestovať okolo 50.000 ton ovocia, čo predstavuje len tretinovú sebestačnosť SR. Zvyšok pre slovenskú potrebu, približne 100.000 ton, sa dováža, a to najmä z okolitých krajín, ako je Poľsko, Maďarsko a Česká republika.

Dodala, že s postupným dozrievaním úrody silnie požiadavka pestovateľov na zmiernenie daňovo-odvodového zaťaženia v rámci sezónneho zamestnávania. O novej legislatíve by mali podľa nej počas aktuálnej schôdze rokovať aj poslanci Národnej rady SR. Nielen ovocinári, ale aj zeleninári, vinohradníci a aj potravinári žiadajú, aby do svojich podnikov mohli dostať práve vďaka výhodnejším platovým podmienkam a nižším odvodom oveľa viac brigádnikov. Sezónni zamestnanci sú potrební preto, aby v správnom čase stihli pozbierať čo najviac úrody a spracovať ju. Zamedzí sa tak plytvaniu potravinami na poliach, v sadoch a u spracovateľov.